Košický Dóm sv. Alžbety, bardejovská Bazilika sv. Egídia či prešovská Katedrála sv. Mikuláša patria asi k najznámejším gotickým sakrálnym pamiatkam východného Slovenska.
Málo turistov však vie, že gotické umenie v podobe oltárov a tabuľových malieb dosiahlo na Slovensku vrcholnú úroveň a rozsahom zachovaných diel patrí k najhodnotnejším v Európe.
Východoslovenský región tvorí dokonca východnú hranicu gotickej architektúry.
Najväčší slovenský kostol Dóm sv. Alžbety v Košiciach je zároveň najvýchodnejšou gotickou katedrálou v Európe.
Jeho hlavný oltár a rovnako severný kamenný portál patria k najcennejším umeleckým dielam svojich čias.
(zdroj: Korzár/Judita Čermáková)Sme výnimoční
Katedrála však nie je jediným reprezentantom gotiky, ktorý má na Slovensku špecifické postavenie.
Počas stredoveku bola Európa rozdelená na dve časti.
Západný svet spadal pod správu rímskokatolíckej cirkvi, územia východne od Košíc spadali pod vplyv Byzantskej ríše.
Košický región tak tvorí hranicu pre gotické pamiatky a zároveň je hranicou medzi stredovekým východným a západným svetom.
„Výnimočnosť slovenskej gotiky spočíva v počte zachovaných umeleckých diel, krídlových oltárov, sochárskeho umenia aj architektúry,“ uviedol pre denník SME historik umenia Peter Kresánek.
Chrámy budovali nemeckí osadníci
Väčší rozvoj v budovaní stredovekých sakrálnych stavieb na Slovensku priniesli v 12. – 15. storočí po nemecky hovoriaci osadníci, ktorí osídľovali územia vyplienené tatárskymi vojskami.
Boli to prevažne roľníci, remeselníci a baníci, ktorí si podľa Kresánka so sebou priniesli aj kultúru spojenú s budovaním chrámov.
Rozmach baníctva a obchodu mal za následok aj nárast bohatstva v regiónoch ako Gemer a Spiš. Ich obyvatelia tak boli schopní zaplatiť staviteľských majstrov.
V neskoršom období baníctvo postupne upadalo, čoho dôsledkom boli aj nižšie investície do sakrálnych stavieb.
Gotická cesta
Východné Slovensko ponúka turistom zaujímavý spôsob objavovania gotických pamiatok s názvom Gotická cesta, ktorá je prvou tematicko-poznávacou cestou u nás a spája všetky najdôležitejšie gotické pamiatky v spišskom a gemerskom regióne.
Dlhú a rozmanitú púť k jednotlivým pokladom Gotickej cesty vyznačujú hnedé značky.
Jej trasa je rozdelená do štyroch tematických okruhov: Spiš-Pieniny, Spiš-Tatry, Spiš-Gemer a Gemer-Rimava. Gotická cesta sa v dĺžke 276 kilometrov ťahá od slovensko-poľskej hranice cez stredné a východné Slovensko až po hranicu s Maďarskom.
Svetové skvosty
Zatiaľ čo najznámejšie a najvýznamnejšie pamiatky sú väčšinou dobre dostupné, návštevníci tých menej exponovaných zažívajú pocit objavovania dávno zašlej minulosti.
Aj tie najmenšie kostolíky v dnes už zabudnutých dedinkách mohli byť kedysi významnými regionálnymi centrami a často sa pýšia nádhernými stredovekými freskami, drevorezbami či sochami.
A aj keď to môže na prvé počutie znieť ako zjednodušenie, hovorí sa, že mnohé z týchto starobylých artefaktov sa zachovali najmä vďaka tomu, že po skončení obdobia najväčšieho rozkvetu jednoducho v regióne nebol dostatok financií na výmenu starého umenia za nové.
Viete, aké historické vzácnosti máte vo svojom okolí?
Článok o spišskej obci Dravce a jej unikátnych gotických pamiatkach, ktorý sme nedávno uverejnili v Korzári, vyvolal veľký ohlas.
Množstvo ľudí ani len netušilo, že most, po ktorom chodievajú, je z 13. storočia.
A nie je jediný. Podobné poklady gotiky ukrýva viacero obcí východného Slovenska. Sú medzi nimi aj unikáty svetového významu.
DRAVCE
Prvá zmienka o obci, ležiacej v blízkosti Levoče, pochádza z roku 1263. Dravce boli dedinou kráľovských chovateľov sokolov a mnísi antoniti tam zriadili aj prvú nemocnicu na Spiši, kde ponúkali pomoc pocestným. Z tohto obdobia pochádzajú aj dve gotické vzácnosti.
Tamojší gotický most je ako jeden z mála na Slovensku ešte aj v súčasnosti funkčný.
Je vybudovaný z lomového štiepaného kameňa, spodnú časť kvôli havarijnému stavu zrekonštruovali ešte v 80. rokoch minulého storočia, vrchná časť sa zachovala v pôvodnom stave.
Najväčšou dominantou obce je ranogotický kostol. Historici sa však rozchádzajú v názoroch, či ho vystavali mnísi antoniti, alebo vznikol o niečo skôr, keď boli na tomto území križiaci a tí ho odovzdali antonitom.
Kostol rokmi prechádzal rôznymi úpravami a zaujímavý je aj tým, že jeho súčasťou nie je veža. Kedysi bola, ale udrel do nej blesk a praskla na polovicu.
Vtedajší biskup dal príkaz na to, aby ju rozobrali a z použitého materiálu, ktorý rozobrali, postavili v Spišskom Štvrtku školu.
Dravce preslávili historické skvosty Čítajte 
SPIŠSKÝ ŠTVRTOK
Na okraji Levočských vrchov je ďalšia dedina, ktorú by obdivovatelia gotiky rozhodne nemali obísť. Tamojší kostol sv. Ladislava s pohrebnou kaplnkou Zápoľských za prehliadku rozhodne stojí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
