Speváčka Katka Koščová vyráža začiatkom mája na komorné turné iba s dvomi muzikantmi. Netradičnú kombináciu spevu, klavíra a harfy si na východe vychutnáte v Košiciach 5. mája a v Bardejove 4. júna. O tom aké piesne na koncertoch zaznejú, ale aj o svojej novej úlohe učiteľky a či je náročné skĺbiť pracovné povinnosti s rodinou nám porozprávala v rozhovore.
Turné štartuje už v pondelok v Bratislave, na ďalších zastávkach prejdete prakticky celé Slovensko. Na čo sa môžu fanúšikovia tešiť?
– Bude to komorné turné, na scéne sme len traja. Navyše hráme v trošku netradičnej zostave. Ja budem spievať, za klavír si sadne Dano Špiner a na harfe bude hrať Michal Matejčík. Sčasti sme si to vyskúšali na koncertoch už pred rokom a pol, no vtedy sme boli štyria.
Harfa nie je práve bežný nástroj, prečo ste sa rozhodli práve pre ňu?
– Harfa dokáže veľmi pekne oživiť naše pesničky a dobre rozozvučať celý priestor. Vytvorí veľmi príjemnú atmosféru a na to sa veľmi teším.
Koncertovať budete v komornejších priestoroch. V Košiciach to bude HalmiSpace a v Bardejove hotel Astória.
– Začala som byť pomerne náročná práve na priestory, kde hrávame. Viem, že sa tým istým spôsobom obmedzujem, ale zistila som, že sa potrebujem koncentrovať. Aj pre publikum, aj pre nás na pódiu pri muzike, ktorú robíme je omnoho lepšie, ak hráme niekde, kde nehučí kávovar, nedrví sa ľad počas najintímnejšej piesne. Vyslovene si preto užívame priestory rôznych chrámov – kostoly, synagógy, alebo drobné kulturáky, divadelné sály. Ak ideme do klubu, tak iba tam, kde absolútne dôverujem uvedomelým majiteľom, kde vieme, že počas hrania vypnú stroje a nalievajú až po skončení.
Aký bude repertoár?
– Hrávame prevažne pesničky z mojich posledných dvoch albumov. Viac do histórie už nejdem... Takže to budú veci z albumu Oknom a Nebotrasenie. Občas pridáme aj nejakú prerobenú pesničku, ale tentoraz to tak nebude. Bude to taká občas trošku ťaživá melancholická atmosféra popretkávaná občasnými veselosťami. Ja vždy hovorím na začiatku ľuďom, že máme asi päť veselých pesničiek a že im ich budeme dávkovať postupne. No máme ich myslím o niečo viac, len ono aj niektoré veselé znejú smutne...
Čo po turné? Nedávno ste spomenuli, že by ste aj privítali nový album, no nejako vám to „nepíše“.
– Stále to nejde, som nejaká zaseknutá. Možno to bude aj mnou, že sa do toho nenútim. Máme dosť veľa koncertov, v júni máme šialený mesiac, budeme hrať v Čechách, Belgicku, trošku si spravíme výlet. Na jeseň máme šnúru s Geišbergovcami. Chvalabohu, stále je čo robiť.
Okrem hudby sa venujete aj pedagogickej činnosti.
– Tak trošku určím budúcich hercov na prešovskom konzervatóriu... Mám asi piatich žiakov, aj to sa máme problém stretnúť, lebo buď neprídu oni alebo neprídem ja. Ale vychádzame si v ústrety. Stále riešim či som na to tá správna, či ich mám čo naučiť. Sú veci, v ktorých som si istá, že ich viem podať ďalej. A potom sú veci, v ktorých až taká istá nie som. Aj pre mňa je to taká škola.
Cítite sa v tom už aspoň trošku doma?
– Je to také všelijaké. Každý žiak potrebuje niečo iné. Ja som nikdy predtým neučila, aj keď mám vyštudovaný pedagogický odbor. Mám pocit, že by mi viac sedelo, keby som učila dejiny umenia, na tie mám diplom. Ale to je len môj osobný pocit.
Pomerne dosť koncertujete, učíte a doma máte štvorročného Adamka. Stíhate sa venovať rodine tak ako chcete?
– Ono to tak vyzerá, že každý mesiac hráme, ale keď si to človek spočíta, tak je to desať koncertov za mesiac. Aj teraz od prvého do tretieho cestujeme a potom sú už koncerty, z ktorých sa vraciame domov. Tie tri dni sú už aj pre nás akurátna doba bez Adamka. Máme takú robotu, inak to neviem vymyslieť. Sú zas takéto mesiace a potom také, že je voľna viac. Každý víkend sa snažíme ísť niekam na výlet. Boli sme si poobzerať Betliar, na Cemjate, na Čičve, zbierali sme medvedí cesnak, chceme ísť na Spišský hrad. Adamko má veľmi rád hrady. Sme pomerne flexibilní, ak máme voľno a vezmeme ho zo škôlky okolo tretej, tak sa zájdeme poprechádzať napríklad do Bardejova. Myslím, že s nedostatkom času sa potýka viac rodín.
Adamko má už štyri, netúži po sestre alebo bratovi?
– Myslím, že on to má v paži... Sme taká veľká partia, kde sú deti aj v jeho veku, takže nie sme nikdy sami. Má okolo seba rovesníkov a má sa s kým hrať. Ale boli by sme veľmi radi, keby sa nám pošťastilo druhé dieťatko, ale nechávame tomu voľný priebeh.
Výletníci. Katka s rodinou a priateľmi prešla celé východné Slovensko. (zdroj: facebook)
Turné začína. Najbližšie sa na východe Katka objaví v piatok. (zdroj: archív)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
