Má veľmi chytľavý smiech, je skvelý komik, ale vie hrať aj vážne a výborne moderuje.
Pre generáciu, ktorá vyrastala na Arabele a iných rozprávkach vznikajúcich na konci sedemdesiatych a v osemdesiatych rokoch, je však Josef Dvořák predovšetkým nezabudnuteľný vodník.
V utorok sa tento český herec dožíva 75. narodenín.
Pochádza z českej Vysočiny, z obce Horní Cerekev, a tak, ako u mnohých iných, ani jeho cesta neviedla priamo k umeniu, ale najskôr k remeslu.
Vyučil sa za automechanika v Kadani, no popri tom sa ako humorista – samorast uchytil v miestnom ochotníckom divadle. A dosky, ktoré znamenajú svet, sa mu páčili viac ako opravovanie áut.
Navždy vodníkom
Keď mal 23 rokov, začal pôsobiť v Kladivadle v Ústí nad Labem a práve tam sa v hre Lucerna zhostil úlohy, ktorá sa s ním vlečie celý život.
„Hral som tam svojho prvého vodníka. Keď som prešiel do divadla Semafor, tiež som získal túto rolu v hre Kytice. Na premiéru prišli aj ľudia z televízie a tým spečatili môj osud vodníka,“ zaspomínal si v jednom z rozhovorov.
Na otázku, koľko vodníkov už má na konte, však nevie odpovedať. V divadle i pred kamerami, okrem iného aj v Arabele, ich však bolo naozaj mnoho a sú takí vydarení, že nemajú konkurenciu.
Súčasťou Divadla Semafor bol od roku 1972 až do roku 1990 a hral po boku Jiřího Suchého a Jitky Molavcovej, s ktorými vytvoril trio Kašpar, Baltazar a Melicharová.
Po rokoch založil vlastnú – Divadelnú spoločnosť Josefa Dvořáka.
Jeden z chrobákov
Prvú väčšiu filmovú úlohu dostal v snímke Jáchyme, hoď ho do stroje v roku 1974, kde vytvoril postavu automechanika Béďu Hudečka.
A potom ako na páse prichádzali ďalšie výrazné úlohy. Divákov bavil spolu s Bolkom Polívkom a Otom Jirákom v snímke Traja chrobáci.
Nakrúcanie bolo naozajstnou zaberačkou, pretože kvôli tomu, aby vytvorili „makrosvet“ bežnej domácnosti museli hrať so štvormetrovým teplomerom, päťmetrovou zápalkou, či dva metre vysokým hrnčekom na čaj.
Diváci si ho obľúbili aj v seriáloch – napríklad ako Václava Pěnkavu v Nemocnici na kraji mesta, či ako cirkusáka Vosátka v Cirkuse Humberto. A jeho hlasom hovoril napríklad aj Maxipes Fík.
Obklopený ženami
Aj súkromný život Josefa Dvořáka bol počas uplynulých rokov rušný a plný skúseností. Je štvrtýkrát ženatý a má tri dcéry.
Prvé manželstvo s Arnoštkou mu vydržalo len krátko. Manželka číslo dva sa volala Zuzana a vzal si ju dvakrát.
Prvýkrát totiž manželský sľub vernosti nedodržal a zaľúbil sa do študentky práva Alenky, ktorá bola od neho o desať rokov mladšia.
Zasiahol však osud. Alenku na ceste zrazil nepozorný vodič, niekoľko dní ležala v nemocnici v kóme a potom zomrela.
Dvořák sa z toho nevedel spamätať a žiaľ začal utápať v alkohole. Zachránila ho napokon exmanželka Zuzana, ktorá ho vzala na milosť.
Napokon im to ani tak nevyšlo. Šťastný zväzok vytvoril až s Jájou – so ženou číslo štyri, s ktorou je už tridsať rokov.
Málokto je však ochotný uveriť tomu, že mimo javiska a kamier je z neho celkom iný človek.
Ťažký introvert, ktorého je nesmierne ťažké vyburcovať k nejakej zábave. Tvrdí, že nie je pesimista, len veľmi uvažujúci človek.
Najlepší český vodník. Táto úloha mu prischla na celý život. (zdroj: ČT)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
