Zuzana Kronerová: Nič nepotrebujem, len aby bol mier na svete

Vídať ju síce viac v českých filmoch ako v tých slovenských, ale vďaka aj za ne. Talent Zuzany Kronerovej v nich môže naplno zažiariť.

Vážne, ale aj humorné postavy zvláda bez problémov. No hovorí, že ak ju už nebude herectvo napĺňať, skúsi niečo iné.

Našťastie, filmári vždy prídu s novou výzvou. Naposledy sa šesťdesiatpäť- ročná herečka máčala v ľadových riekach. A presne takéto výzvy ju bavia, veď sa cíti stále na osemnásť.

„Každý môj deň je plný humoru a to dokonca aj v tom prípade, keď sa mi stávajú malé katastrofy. Som totiž takzvaná umelkyňa života – pod tým sa skrýva to, že často strácam kľúče, nemôžem nájsť mobilný telefón a dejú sa mi iné drobné nešťastia. Ale už som sa s tým naučila žiť... Nerozčuľujem sa, ale beriem to s humorom. Potom sa na mňa usmeje šťastie a ja nájdem, čo hľadám,“ prezradila herečka.

Vždy s úsmevom

To, že sa na veci dokáže dívať s humorom, vraj zdedila po rodičoch.

„Mala som veľmi šťastné detstvo – nechýbal u nás humor a smiech. Aj keď na druhej strane – nebola u nás núdza ani o dramatické situácie. My herci sme totiž veľmi citliví ľudia a dávame najavo svoje city. Je pravda, že dieťa si nevyberie, do akej rodiny sa narodí, no ja som mala šťastie. Mala som rada svojich rodičov a oni naopak mňa. Keď sa ma krátko po tom, ako odišli, opýtala jedna novinárka, či som smutná, tak som sa zamyslela a povedala som, že nie... Mohla by som byť smutná, ak by neboli obaja takí výborní ľudia a takto môžem byť iba rada, že som ich mala.“

Vôbec sa nemení. Tvrdí, že sa cíti na osemnásť. (zdroj: archív)

Namiesto riekaniek Othelo

To, že vyrastala v hereckej rodine, však malo rôzne „následky“.

„Určite sa to na mne podpísalo. Rodičia ma ešte ako malú prichytili, ako si prednášam monológy z Othela. V tom čase totiž v Martine skúšali túto hru – otec hral Jaga, mamka Desdemonu. Akosi si nevšimli, že ich doma sledujem, ako sa každý v inom kúte učí svoje texty a že ich počúvam. Takže som vedela celé pasáže naspamäť. Keď ma ako dieťa nemali kam odložiť, tak ma vzali so sebou do divadla na skúšku,“ vysvetľuje.

Rodičia z nej herečku nechceli

Neraz vzali svoju dcéru aj na predstavenie, v ktorom účinkovali.

„Vtedy na mňa pozerali spoza opony a videli, že pokojne sledujem, čo sa deje, ruky zložené v lone. Len čo však mal vyjsť na javisko môj otec, rúčky mi začali nervózne pracovať a mala som za neho obrovskú trému. To isté sa vždy zopakovalo aj pri mame.“

Kronerová tak prirodzene od malička mala k herectvu blízko, neskôr chcela byť členkou rozhlasovej dramatickej družiny.

„Rodičia mi to veľmi vyhovárali. Nepustili ma tam a nechceli, aby som 'pričuchla' k hereckému povolaniu. Keď som aj mala také úmysly, tak som ich pred rodičmi a vlastne aj sama pred sebou tajila.“

Šialený krok

Pevne rozhodnutá ísť študovať herectvo nebola ani v čase podávania prihlášok na vysokú školu.

Na VŠMU si síce podala prihlášku, ale na dramaturgiu, a šťastie tiež skúšala na filozofickej fakulte, kde mala v pláne študovať jazyky.

„Šla som sa však opýtať tajomníčky na VŠMU, či by som mohla prísť aj na skúšky na herectvo. Sama sa čudujem, prečo som sa tam vybrala, prečo ma tam kroky zaviedli. Bola som veľmi prekvapená, keď ma prijali a rodičia sa až potom dozvedeli, čo som to urobila za šialený krok,“ dodáva s úsmevom.

Zadné dvierka

Dnes svoje rozhodnutie neľutuje, aj keď stále rozpráva, že myslí na zadné dvierka.

„Myslím si však, že by som pokojne mohla robiť niečo iné. A keď zistím, že už moje herectvo nie je pre divákov zaujímavé, alebo keď si uvedomím, že ma to už nenapĺňa, tak skúsim čosi iné. Bola by to určite práca s ľuďmi, pomoc tým, ktorí to potrebujú. Tieto ambície si zatiaľ napĺňam tým, že som činná v niekoľkých charitatívnych organizáciách. Ďalšia oblasť, ktorej sa venujem, je pedagogika. Nikdy som nemala takú ambíciu, no osud ma k nej zavial. Študenti si ma vybrali a dnes som tomu rada. Je totiž veľmi inšpiratívne stretávať sa s mladými ľuďmi – spoznávať ich názory a odovzdávať im skúsenosti. Cítim sa ako ich radkyňa a pomáham im v snažení napĺňať svoje túžby.“

Každý rok jeden film

Zatiaľ sa však reči o „herectve nezaujímavom pre divákov“ nenapĺňajú.

Rok čo rok natočí minimálne jeden film. Domáca opatera, oceňovaný Masaryk, Červený kapitán, Štyri slnká.

To je len malý výpočet filmov, kde naša herečka figuruje. Kvôli poslednej filmovačke sa dokonca začala otužovať.

„Bohdan Sláma sa ma asi pred dvoma rokmi opýtal, aký mám vzťah k plávaniu a otužovaniu. Úprimne som mu povedala, že by som to asi nikdy nedokázala a on na mňa vytasil scenár. Mala som hrať len kamarátku hlavnej postavy. Bola som ochotná do toho ísť, ale tajne som dúfala, že sa téma otužovania zo scenára časom vytratí,“ spomína Zuzana Kronerová na vznik filmu Baba z ľadu.

Baba z ľadu

V Babe si napokon zahrala hlavnú postavu, okolo ktorej sa točí celý dej. Keďže sa príbeh odohráva medzi otužilcami, inej cesty, ako zamilovať si studenú vodu, nebolo.

„Strašne som sa bála studenej vody a zároveň som sa bála navštíviť lekára, aby mi ten pobyt v studenej vode nezakázal, lebo Hanu som si veľmi chcela zahrať,“ vysvetľuje so smiechom svoj vnútorný boj.

Nakoniec ju k činom povzbudil režisér, ktorému dochádzala trpezlivosť.

A tak začala trénovať: „Pomohol mi jeden z našich najznámejších otužilcov, operný spevák Peter Babjak. Odporučil mi, aby som začala na jeseň a raz do týždňa sa ponorila do nejakého jazera, ako sa voda bude ochladzovať, tak si telo zvykne,“ vysvetľuje teóriu.

Baba z ľadu. Po boku českých hercov excelovala. (zdroj: archív)

Jej Čerešne

Napokon to vyšlo a film Baba z ľadu žne úspechy v kinách a Zuzana Kronerová dokazuje, že aj v šesťdesiatpäťke schopná všetkého.

Možno by viacerí jej obdivovatelia prijali, aby sa opäť začala viac venovať aj spevu.

„Veľa ľudí mi vraví, že je škoda, že nespievam. Ja však nemám čas a ani ambíciu venovať sa viac spevu. Možno keby som mala osobného textára, tak by som nad tým uvažovala, lebo mne najviac záleží na obsahu piesne, povedala by som básne.“

Text legendárnej skladby Čerešne, ktorá je známa v podaní Hany Hegerovej, napísal Milan Lasica práve pre Kronerovú.

„Priznám sa, že tejto pesničky už mám, ako sa hovorí, plné zuby. Musím povedať, že aj keď je to otrepaná pesnička, je nádherná. Vždy sa ju snažím spievať v inej obmene, raz som u jspievala dokonca s cimbalovou hudbou a bolo to zaujímavé.“

Matematik Milan

Hudobne „šmrncnuté“ má však herečka obe deti. Tereza a Adam sú dnes už dospelí, no venovali sa klavíru aj bicím.

„Ani jeden z nich však rozhodne nemá záujem byť medializovaný,“ vysvetľuje, prečo o svojich deťoch nerozpráva.

Rovnako však nerozpráva ani o manželovi Milanovi, ktorý je matematik. Tvoria jeden z najstabilnejších párov: „Chodila som so spolužiakom, ale nakoniec sme pochopili, že každý si musíme nájsť niekoho normálneho, takže sme sa rozišli a ja som si našla svoju životnú lásku – matematika Milana,“ hrdo vyhlasuje Kronerová.

Šťastie je o uhle pohľadu

Aj keď Zuzana Kronerová na Veľkonočný pondelok oslávila šesťdesiate piate narodeniny, vyhlasuje, že keby ju niekto uprostred noci zobudil a spýtal sa, koľko má rokov, povie, že osemnásť. Všetko je o nastavení mysle.

„Bolia ma len hlúposť a arogancia. Ak si môžem niečo želať, tak len to, aby boli všetci spokojní a zdraví. Aj tí zlí, aby boli šťastní, a aby potom neboli až takí zlí. Nemám iné požiadavky, nič nepotrebujem, len aby bol mier na svete. Lebo nie je. Viem však, že šťastie záleží na uhle pohľadu, stačí sa pozrieť trochu za naše hranice,“ uzatvára s úsmevom.