Príbeh, ktorý politika opäť píše okolo televízie a voľby riaditeľa, je na SR dôverne známy a obohraný.
Navzdory takpovediac všednosti, sú dva dôvody, pre ktoré si výnimočnú pozornosť zaslúži.
Prvý je, že ťah Fica a Danka, teda rovno najvyšších ústavných a vládnych činiteľov, nie akýchsi straníckych mediálnych mamelukov (typu Jarjabek), je nebývalo priamočiary, ba dá sa prisadiť, že až brutálny.
Zápas o bývalú STV ako, ehm, prvé médium štátu, tu bol vždy, avšak bola aj akási snaha o „tieňovanie".
Akože nejde o čisto mocenský boj o obrazovku, ale raz financovanie, inokedy dramatická tvorba či vzťahy s externým prostredím boli zámienkou, prečo strany pchajú nosy tam, kde z podstaty princípu verejnoprávnosti nemajú čo hľadať. (Mečiar, samozrejme, výnimka, ako vo všetkom.)
Fico teraz zhodil všetky zábrany. Suverénne trúbi, že „zmena MUSÍ byť", lebo - parafráza (citáty vo vyhľadávačoch) - mu moderátori politických diskusií nezobú z ruky.
Podobne Danko a vzhľadom na vysoké pozície a priamočiarosť útoku ide o situáciu, ktorú by v každej EÚ demokracii (výnimky Maďarsko a Poľsko) ocenili ako naprosto neštandardný útok na nezávislosť média.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.