Je hrdý východniar, narodil sa v Snine, no nehanbí sa za to. A hoci žije v Bratislave, z domu si tam preniesol veľa zemplínskych zvykov, no namiešal ich aj so spišskými, odkiaľ pochádza jeho manželka. MILAN JUNIOR ZIMNÝKOVAL na Veľkej noci miluje jarné slnko, sladké ničnerobenie, ale aj špecialitky, ktoré sa jedia len počas týchto sviatkov.
Pre niekoho má Veľká noc najmä duchovný rozmer, pre iného je oslavou jari, ďalšieho zase teší, že vyplieska dievčatá korbáčom... Čo pre vás znamenajú tieto sviatky?
- Nový štart! Toto by mal byť Nový rok! A nie Silvester. Mám rád, keď sa do vás oprie jarné slnko, ešte svieži vietor prinesie taký nejaký svieži odor, teda ak nebývate pri komíne... Potom je to čas s rodinou a v neposlednom rade sa teším na špecialitky, ktoré jeme len na Veľkú noc.
Budete počas sviatkov doma, alebo sa chystáte niekam vyraziť?
- U nás je pomerne novým slovom chalupa, takže v trojici na chalupe u lesa.
Veľká noc je spojená s množstvom zvykov. Počnúc upratovaním, cez varenie zelených jedál na Zelený štvrtok, prísny pôst na Veľký piatok, pondelková oblievačka... Udržiavate ich aj vy?
- Okrem kostolného poriadku teraz je to o vegete - sladkom ničnerobení. Oblievačky folkloristiek už mám za sebou.
Čo vám ako prvé zavonia, keď začujete slovné spojenie „Veľká noc"?
- Tak na babkin košík pripravený do kostola sa nezabúda. Teší ma, že po svadbe sa moje vône okrem zemplínskych obohatili o spišské, odkiaľ je moja manželka Tonička.
Čo je typické pre zemplínsky veľkonočný stôl?
- Šoudra a hrudka! Jednoznačne! Na slano aj na sladko. K tomu čerstvý chren, čo rozplače, vykopaný na záhrade.
A ako teda vyzerá veľkonočný zemplínsko-spišský mix a'la Zimnýkovalovci?
- Je to viac-menej rovnaké. Ja učím manželku mixovať slano-sladké chute. Napríklad klasický koláč so šunkou a chrenom, alebo spomínanú sladkú hrudku. Moja obľúbená kombinácia je koláč alá panetonne s čímkoľvek slaným. Ale zas omeleta so žihľavou je tiež dobrá vec.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
