Článok pokračuje pod video reklamou
Pre mladšie deti je Veľká noc dobrodružstvom. V predstihu si s deťmi sadnite a preberte vzájomné predstavy o trávení sviatkov. Nepýtajte sa, prečo sa váš syn opil, pýtajte sa na jeho pocity.
Obrady v kostole môžu v nepripravených deťoch vyvolávať strach. Zatiaľ čo Vianoce vnímame väčšinou pozitívne, Veľká noc má, najmä posledné roky, aj odporcov. Alkohol sa v tieto dni leje potokom, ľudia sa prejedajú, rodiny s dievčatami sú po pondelku o desiatky eur ľahšie.
V neposlednom rade je pre mnohých nepríjemné urobiť si vo vlastnom byte deň otvorených dverí, keďže sa patrí otvoriť všetkým návštevám. Pointa týchto sviatkov sa v dnešnej dobe hľadá len veľmi ťažko.
My sme sa rozprávali so psychologičkou Stanislavou Hučkovou, ktorá je sama mama dvoch detí, a tak sa na Veľkú noc dokáže pozrieť tak z pohľadu odborníka, ako mamy.
Oslavujeme zmŕtvychvstanie Krista aj pohanské sviatky jari Ako deťom vysvetliť o čom je Veľká noc?
– V tomto prípade záleží na tom, čomu sa v konkrétnej rodine verí a čím žije, či je založená nábožensky, alebo nie je. Ak nie je, tak môžeme vysvetľovanie uchopiť cez sviatky jari. Deti prirodzene od malička vnímajú, že sa niečo chystá. Upratuje sa, nakupujú sa a varia špeciálne jedlá. Pre tie mladšie deti je zároveň Veľká noc obrovským dobrodružstvom. Bude oblievačka a šibačka, prídu návštevy, oni pôjdu niekam. A pre tínedžerov majú tieto sviatky zase iný rozmer. Už majú prvé lásky, môžu navštíviť kamarátov a kamarátky.
Oblievačka a šibačka sú nič oproti kostrám a upaľovaniu Čo v prípade, že je rodina nábožensky založená, ako deťom rozumne objasniť zvyky?
– Veriaci sa na Veľkú noc začínajú pripravovať už pôstom a samotné sviatky sú pre nich vyvrcholením celého obdobia. Dôvody zvykov sú pre nich v Biblii. Keď ženy prišli k hrobu a videli odvalený kameň, odpadli a kriesili ich vodou, preto sa oblieva. Pomôckou pre rodičov môže byť spájať všetko s rituálmi. Toto sa robí preto, lebo... V každej rodine by nejaké mali byť.
A čo komerčné vnímanie Veľkej noci, čokoládové zajačiky sú v obchodoch už po Troch kráľoch.
– Nezabránime tomu, no na druhej strane je len na nás ako to budeme vnímať. Na dedinách si aj napriek komerčnosti Veľkej noci dokázali dodnes uchovať tradície. Samozrejme, že to nie je také silné ako v minulosti. Ešte ja si spomínam ako sa išlo v krojoch, na vozoch a celá dedina sviatkami doslova žila. Dievčatá počítali koľkokrát sa prezliekli, vôbec sme to nevnímali ako niečo nepríjemné. A ako odmena sa dávali vlastnoručne zdobené vajíčka. Bolo to také milé a hlavne to nebolo vôbec o peniazoch.
Stanislava Hučková. Je jej ľúto za časmi, keď chlapcom stačili čokoládové vajíčka. (zdroj: Korzár/Judita Čermáková)Načali ste tému peňazí. Je v poriadku, ak malý šibač prichádza večer domov so stovkami eur?
– Dobré to určite nie je. Aj ako mama dvoch detí som sa, kým boli menšie, dostávala do zvláštnej situácie. Dať alebo nedať, a ak už dať, tak koľko je primerané. Všeobecne platí, že to netreba preháňať. Keď si človek predstaví koľko výdavkov má s jedlom a zas ani čokoládové vajíčka nie sú zadarmo. A je zas smutné, keď to niektorí chlapci zneužívajú a za vidinou peňazí idú šibať a oblievať aj tam, kde rok neboli.
Najošemetnejšie na celej situácii zrejme je či tie peniažky dieťaťu vziať, alebo nie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
