Slovenské veľkonočné zvyky sa mnohým ľuďom zdajú divné. Nežné pokolenie protestuje, že oblievanie studenou vodou a šibanie korbáčmi sú príliš kruté.
Cudzinci, ktorí našu tradíciu videli naživo, len nechápavo krútili hlavami.
Britský magazín Cantenbury Times dokonca zaradil slovenskú oblievačku a šibačku medzi svetové kuriozity.
Nie sme v tom však sami. Aj v iných krajinách počas Veľkej noci udržiavajú dosť bizarné úlety.
Španielsko
V španielskom meste Verges však majú ešte desivejšiu tradíciu. Na Zelený štvrtok sa tam konajú takzvané tance smrti. Muži sa prezlečú za kostry, v rukách majú drevené kosy a v uliciach predvádzajú rôzne tance.
Strašidelný sprievod sa začína o polnoci, trvá tri hodiny a Španieli si takto pripomínajú Ježišovo ukrižovanie.
Oslavujeme zmŕtvychvstanie Krista aj pohanské sviatky jari Čítajte V Británii bojujú o barel piva
Vo Veľkej Británii žijú mimoriadne súťaživí ľudia. Počas Veľkej noci sa totiž zabávajú naozaj bizarnými súťažami. Napríklad medzi dedinami Hallaton a Medbourne sa každý Veľkonočný pondelok koná zápas v kopaní fliaš.
Na hru používajú tri malé barely, dva naplnené pivom a jeden prázdny.
Tímy sa snažia barel piva kotúľať na svoju stranu. To isté sa robí aj s prázdnym sudom. Mužstvo, ktoré ho dostane na svoju stranu, získava ten druhý plný sud piva.
(zdroj: Daily Mail)
Počas Veľkej noci sa obľube tešia aj palacinkové preteky. Pôvodne sa na nich zúčastňovali len ženy, ktoré počas behu držali panvicu s palacinkou.
Okrem rýchlosti sa hodnotí aj štýl, počas behu by totiž súťažiaci mali palacinku aj niekoľkokrát vyhodiť a obrátiť.
Deti sa už tešia na súťaže v kotúľaní vajíčok pomocou lyžice alebo paličky.
(zdroj: Daily Mail)
Severania plašia bosorky
Veľkonočné sviatky v severských krajinách, ako sú Fínsko a Švédsko, pripomínajú skôr Halloween ako oslavu jari. Tamojší obyvatelia totiž veria, že od Veľkého piatka až do Veľkonočného pondelka je čas čarodejníc a temných síl.
Podľa švédskych povier práve tom čase odlietajú bosorky na vrch Blĺkulla, aby sa tam stretli s diablom. Preto je súčasť veľkonočnej výzdoby brezová metla s farebnými pierkami. Aj tamojšie deti maľujú vajíčka a tie potom roznášajú prezlečené za veľkonočné strigy s dlhými sukňami a červenými lícami. Za odmenu dostávajú sladkosti.
Aj vo Fínsku môžete stretnúť deti prezlečené za bosorky, tváre mávajú zašpinené od sadzí a takto chodievajú koledovať od domu k domu, za čo inkasujú sladkosti a drobné mince.
V niektorých častiach Fínska sa počas Veľkonočnej nedele zapaľujú vatry. Tento severský zvyk vychádza z viery v to, že oheň ochráni ľudí pred bosorkami.
Na Novom Zélande lovia zajkov
Kým pre nás je zajačik roztomilý symbol Veľkej noci, na opačnej pologuli to má počas sviatkov zrátané. Na Novom Zélande sa každoročne organizujú poľovnícke súťaže v tom, kto zastrelí čo najviac zajacov.
Ročne tak zomierajú tisíce týchto zvierat a najlepší strelec si okrem titulu odnáša aj výhru zhruba 3 500 dolárov.
V Portugalsku upaľujú zradcu
Na juhu Európy aj v Latinskej Amerike sa kresťania každoročne vybúria na zradcovi, ktorý spôsobil zatknutie Ježiša Krista. V Portugalsku na Veľký piatok zapaľujú veľké hranice a do plameňov hádžu panákov vyzerajúcich ako Judáš.
V niektorých mestách zase slamenú figurínu pripomínajúcu Judáša najskôr obesia a potom ešte aj zapália. V Mexiku zase do zavesenej slamenej postavy bijú palicami, kým sa nerozpadne.
(zdroj: net)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
