Celoplošný konsenzus, že ide o prelomový dátum, nemá chybu, hoci koncovka je ďaleko.
Aj keď sa rétoriky nadúvali čoraz väčšmi pátosom a nadbytočnou dramatikou, Mečiarove amnestie sú vedno so zločinmi, ktoré „riešili", úplné dno slovenskej politiky. Ich zrušenie a technika, ktorou k aktu došlo, budú večne predmetom právneho sporu, ktorý nemá jednu „objektívnu pravdu" (právnik Giba).
Právnu rovinu však prepisuje politické rozhodnutie vyrezať hnisavú ranu.
To rozhodnutie je legitímny krok politickej reprezentácie, ak má za to, že ide o nevyhnutnú službu/daň spravodlivosti, očistu minulosti, obranu či prevenciu pre budúcnosť.
Na legalistickú kritiku, že vrhli bombu do ústavného poriadku, čím destabilizácia právnej istoty a zavedenie retroaktivity proste je, majú legitímnu politickú odpoveď, že ak sme chceli vyrezať nádor - a tak sme sa rozhodli - inak sa nedalo.
Zraky sa teraz presunú na ÚS, ktorý má 60 dní na to, aby sa vyslovil, či amnestie Mečiara a milosť Kováča synovi boli natoľko v nesúlade s princípmi demokratického a právneho štátu, že uznesenie odobrí.
Pod obrovským verejným tlakom, ktorý sa na súd vyvíja a ešte bude silnieť, je najpravdepodobnejší scenár, že lehotu nechá vyfučať, čím krok NR SR vstúpi do účinnosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
