K amnestiám Mečiara, ktoré sa akoby rozbehli k riešeniu, existuje na SR ešte jedna porovnateľná „trauma", či akokoľvek to nazveme: Gorila. (A pre mnohých ešte samotné rozdelenie čs. federácie bez referenda.)
Vnucuje sa jedna súvislosť a jeden aktualizačný moment z Česka.
Súvislosť: Nikdy nehovor nikdy.
Po tom, čo s amnestiami nepohli dve vlády Dzurindu (prvá pritom mala so SDĽ aj vysoko nad 90 + hlasov), a Radičovej miniatúrna väčšina ani neskúsila, je skutočné zjavenie už to, kam sa nakročilo za Fica (!!!).
V situácii - ešte navyše - keď hlavní „nosiči plameňa", KDH a tiež aj SDKÚ, sa prepadli do ničoty, je už skutočnosť, že sa hýbeme za Smer-SNS-Híd, úplná fantazmagória.
A môžete hovoriť, že film Únos, a smrť prezidenta Kováča, a veľká petícia.
Aj tak.
Vo vzťahu ku Gorile, o ktorej autor textu - na rozdiel od amnestií, kde „priateľská" ústavná väčšina predsa len môže vzniknúť - vždy hovoril, že vyšetriť sa nikdy nevyšetrí nič, je to poučenie.
Hovorí, že na SR si nemôžete byť istí ničím, politici sú nevyspytateľní, pod verejným tlakom urobia aj štvorité salto s trojitým vrutom.
Pozri Fico.
Ak vyšetrenie únosu zamurovali Mečiarove amnestie, tak indície z gorilieho spisu „devalvoval" Ústavný súd, keď povedal, že vzhľadom na nezákonnosť odpočúvania je materiál nepoužiteľný pred súdom.
Navyše, presvedčenie, že nič sa nevyšetrí, betónuje aj desaťročie, ktoré ubehlo, a nepomerne vyššia náročnosť dokazovania korupcie než akéhokoľvek iného trestného skutku.
Nevidieť tu teda ani štrbinu. A do akej miery by sa s Gorilou nemalo dať pohnúť, ukazuje česká momentka.
V doslova emblematickej korupčnej kauze Davida Ratha, ktorého - keby ste náhodou nepočuli - chytili takpovediac „s dymiacou hlavňou", teda v ruke so 7 miliónmi Kč úplatku, sa štátna zástupkyňa Bradáčová práve rozhodla, že nebude podávať sťažnosť.
Konkrétne proti čomu?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
