Štvrtkové hlasovanie v Národnej rade, ktorým 124 poslancov menilo Ústavu, bolo poznačené zmesou pátosu a celebrovania už v rozprave.
Emócia sa preliala aj do verejnosti na príjme a keby Focus skúmal náladu, či Mečiarove amnestie padnú, zrejme by nameral veľký optimizmus.
Je asi fakt, že racionálne argumenty za zrušenie sú v miernej prevahe.
O blízkosti či sympatiách košického súdu k Smeru sa iste nemusíme presviedčať, ale optikou Fica by už misky váh „pre" a „proti" mali byť naklonené na stranu „pre".
Samozrejme, že to nie je sto k nule, ale - povedzme - tak 60:40.
Isteže nezabúdame na exvoličov Mečiara v košiari Smeru. Ani na prefláknuté figúry na veľkom biznis nádvorí strany. A ani na takpovediac „červenú čiaru", že ÚS musí rozhodovať automaticky (čiže žiadny podnet 30 poslancov - opozičný návrh).
Práve týmto hlasovaním však Fico nainvestoval do kauzy toľko kapitálu, že sa rozplýva zdanie, že by chcel vec utopiť v Košiciach.
V neposlednom rade, konfigurácia na súde, kde na také či onaké rozhodnutie treba sedem hlasov z desiatich (traja sudcovia chýbajú už tri roky), pričom nedosiahnutie kvóra znamená platnosť uznesenia NR SR (antiamnestia), je faktor, ktorý výrazne praje scenáru, že amnestie budú zrušené.
V radostnej a nádejnej atmosfére, čo po hlasovaní zavládla, zostáva zamlčaná cena, ktorú za odstránenie traumy, rany, hanby, atď., - vyberte si - bude treba platiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
