Jedny z najdramatickejších udalostí v histórii. V popredí príbeh človeka Jana Masaryka, syna prvého prezidenta.
Masaryk bol čistým bohémom. Miloval život, veľké gestá, hudbu a ženy. Osud veľvyslanca a neskôr československého ministra sa vracia do doby tesne pred druhou svetovou vojnou.
Masaryk sa snaží svetové veľmoci dostať na stranu Československa. Pritakáva prezidentovi Benešovi, o ktorom mu otec povedal, že mu má bezvýhradne veriť. Až kým...
Český režisér Július Ševčík sa divákom prostredníctvom podania Masarykovho príbehu nijako nevtiera. Dej beží pozvoľne od začiatku do konca. Žiadne veľké zvraty, žiadne prekvapenia.
Niektorých divákov môže teda počas deja zachvátiť nuda. Režisér si vybral úzku časť z jeho života. Na dôležitých historických okolnostiach vtedajšej doby sa tvorcom podarilo vykresliť Masarykov charakter.
Ukázať ako sa nespútanosť umelca a tvár nanúteného politika v jeho tele mlátia.
Vo filme chýbala akási hlbšia sonda do Masarykovej duše. O svojom príbehu, o smrti svojho otca, o zrade, ktorú pociťoval od prezidenta Beneša hovorí takmer bez emócií.
Dokonca aj keď ho jeho, v tej chvíli jediný blízky človek, vyhodí z auta, vyzlečie ho z kabáta a odíde, emócie neuvidíte.
Film o Masarykovi je pekným, ale príliš emočne plytkým filmom. Čo ale nemusí byť vnímané ako mínus. Možno to bol aj zámer. Nesnažiť sa dostať diváka prepchatou dávkou emócií, ale dať mu nevtieravo na výber, či ho racionálny film osloví alebo nie.
Film Masaryk nad ničím nešpekuluje.
Dokonca ani nad záhadnou smrťou onoho hlavného hrdinu. Fakty podáva s ľahkosťou a aj históriou málo podkutý divák sa v deji nestratí.
Snímka Masaryk je v konečnom dôsledku vydareným počinom uznávaných filmárov. Nech bolo špekulácií okolo udeľovania českých levov koľko chce, snímka Masaryk si tých 12 zaslúži.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
