Volali ju slovenský slávik. Bola však nielen vychýrenou speváčkou, ale pre tradičnú slovenskú kultúru toho urobila oveľa viac.
Dalo by sa povedať, že bola akýmsi Pavlom Dobšinským v ľudovej piesni.
Janka Guzová zozbierala a pre budúce generácie zachránila obrovské množstvo pesničiek, ktoré sa vďaka tomu spievajú a hrávajú dodnes.
Nezameniteľný silný hlas, temperament a energia, to bolo príznačné pre sympatickú rodáčku z východného Slovenska, ktorá nášmu folklóru a najmä piesni, naozaj venovala celý život.
Už o pár dní, 4. apríla, uplynie 100 rokov od jej narodenia.
Dcéra žakarovského baníka
Narodila v spišskej obci Žakarovce do mnohopočetnej rodiny baníka. Bola štvrtým dieťaťom v poradí.
„Po mne pribudli do rodiny ešte tri deti. Jedno z nich však v útlom veku zomrelo. Priskoro, ako štyridsiatnik, nás opustil aj náš otec,“ zaspomínala si v biografickej knihe Piesňou otvárala srdcia.
Keďže ľudová pieseň bola kedysi neoddeliteľnou súčasťou života, odmalička sprevádzala aj Janku.
Veľmi pekný hlas mal jej otec, no Janku ľudovou piesňou „nakazila“ predovšetkým stará mama z matkinej strany, ktorá jej často spievala a Janka si neskôr zapísala veľa týchto starodávnych piesní.
Zamilovala si Kluknavu
Nadšená speváčka, recitátorka a ochotnícka divadelníčka si koncom tridsiatych rokov zvolila učiteľskú profesiu a vyštudovala Učiteľský ústav v Levoči.
Svojej záľuby sa nevzdala ani po tom, čo nastúpila v roku 1941 na svoje prvé pôsobisko do Kluknavy. Ďalšia spišská dedina bola pre ňu hotovým pokladom.
Do tamojšieho folklóru sa doslova zamilovala.
„Táto obec bola doslova veľmi spevavá. Piesne v nárečí som si zapisovala, neskôr aj melódie. Keď jedna miestna babička zistila moju záľubu, sama mi piesne nosila domov,“ opisovala folklórna nadšenkyňa.
Dávala špeciálne domáce úlohy
Aj v ďalších pôsobiskách, do ktorých ju ako učiteľku poslali, podrobne preskúmala ľudové tradície.
Učila v Drienove, Krásnej nad Hornádom, aj v Košiciach a všade, kam prišla, sa zaujímala o ľudové piesne. Výborných spojencov v tomto smere našla vo svojich žiakoch.
„Mamička dávala svojim žiakom domácu úlohu, aby sa od svojich starých rodičov naučili nejakú starodávnu pieseň. Potom ju museli v triede zaspievať, mamička zapísala text a znotovala ju. Tým sa tieto piesne zachovali. Možno keby to neurobila, tie piesne by zomreli s tými ľuďmi, ktorí ich poznali. A to by bola nenahraditeľná škoda,“ povedala Jankina dcéra Želmíra v rozhovore pre Televíziu Lux.
Spolupracovala aj s Jankom Matuškom
Záľuba u Janky Guzovej napokon prerástla do profesie. Piesne už nielen zbierala, ale ich aj spievala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
