Keď do týchto končín zablúdite a zahľadíte sa na okolité stráne, môžete mať pocit, že ste kdesi vo Francúzsku. Kam len oko dovidí, tiahnu sa vinohrady, ľudia sa starajú o vinič a pestujú lahodný zlatý mok.
To všetko je však tu, na juhovýchodnom Slovensku. Tokajská oblasť je naozaj výnimočné miesto, na ktoré by sme mali byť hrdí.
Do katastra Vinohradníckej oblasti Tokaj patrí sedem obcí – Čerhov, Veľká Tŕňa, Malá Tŕňa, Bara, Černochov, Slovenské Nové Mesto a Viničky. Tam sa viniču odjakživa mimoriadne dobre darilo.
V tufovej pivnici. Pivnica Jaroslava Ostrožoviča sa nachádza 13 metrov pod povrchom, bola hĺbená ručne a je tam 90-percentná vlhkosť. Ušľachtilá pleseň, ktorá sa tam všade rozpína, je mimoriadne dôležitá, lebo pomáha v pivnici udržiavať správnu mikroklímu a dodáva špecifickosť vínam. (zdroj: Korzár/Judita Čermáková)Sopečné akumulátory
Zemplín ponúka cenné pamiatkové skvosty, nielen gazdovské pivničky Čítajte Je to vďaka niekdajšej sopečnej činnosti, ktorá dokáže byť na jednej strane veľmi ničivá, no o mnoho, mnoho rokov neskôr dokáže prinášať nesmierne bohatstvo.
Vďaka tomu je pôda na Tokaji celkom iná, významnú úlohu pri pestovaní viniča zohráva aj vysoký obsah sopečného kameňa v pôde.
„Čím je ho viac, tým je to pre vinohradníka lepšie, pretože pôsobí ako akumulátor tepla. Hlavne na jeseň, keď je babie leto sa tento ´šuter´ krásne akumuluje teplom a dlho do noci ho potom spätne vyžaruje,“ vysvetlil nám jeden z tamojších vinohradníkov Jaroslav Ostrožovič.
Ďalšou raritou tokajskej oblasti, ktorá má sopečný pôvod, sú jedinečné tufové pivnice. Tuf je usadený sopečný popol a naši predkovia zistili, že pre dozrievanie vína vytvára mimoriadne pozitívne podmienky.
Preto doň už okolo 12. – 13. storočia začali hĺbiť pivnice. A hoci do Vinohradníckej oblasti Tokaj patrí sedem obcí, tufové pivnice sa nachádzajú len v troch – vo Veľkej Tŕni, v Malej Tŕni a vo Viničkách.
Víno ako vzácnosť. Skutoční znalci radi svoje peniaze investujú do archívnych vín, tie najvzácnejšie sa držia pod ozajstným zámkom. (zdroj: Korzár/Judita Čermáková)Vďačíme prisťahovalcom
Za to, že sa na juhovýchode nášho územia rozmohlo vinohradníctvo, môže kráľ Belo IV., ktorý v 13. storočí pozval talianskych prisťahovalcov, aby osídlili územie, ktoré zostalo po tatárskych nájazdoch vyľudnené.
A tí so sebou priniesli aj vínnu révu.
Najstarší zachovaný popis výroby tokajského vína pochádza od kňaza. László Mátí Sepsi bol podľa legendy spovedníkom istej maďarskej grófky a vraj bol do nej aj platonicky zaľúbený.
Aby jej urobil radosť, vyrobil víno, ktoré urodzenej panej veľmi chutilo.
Skúsený someliér. „Pri degustácii vína si všímame štyri základné vlastnosti. Je to farba, čírosť a čistota vína, vôňa, ktorá sa najlepšie uvoľní, keď pohárom jemne zakrúžime a tá najdôležitejšia je chuť. Tá je, samozrejme, u každého individuálna,“ vysvetlil nám someliér Matej Šandor, ktorý patrí k najlepším vo svojej profesii. (zdroj: Korzár/Judita Čermáková)Milovali ho panovníci
Tokaj sa však v minulosti dostal aj na stoly vysoko postavených európskych šľachticov. Už okolo roku 1551 si vraj na ňom pochutnával pápež Július III. a pri obede počas Tridentského koncilu vyhlásil: „Také víno patrí na pápežskú tabuľu.“
O zhruba 130 rokov neskôr sa tokajské víno dostalo až k francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XIV. a legendárny Kráľ Slnko vraj vyslovil vetu, ktorá vošla do dejín.
Tokaj označil slovami „Vinum regnum – rex vinorum“, čo v preklade znamená „Víno kráľov – kráľ vín“. A Mária Terézia, panovníčka Rakúska-Uhorska tiež nedala dopustiť na víno z Tokaja.
„Najbohatšia“ je Malá Tŕňa
V súčasnosti má slovenská tokajská oblasť vinohrady na 907 hektároch, z toho najviac, vyše tristo, sa nachádza v Malej Tŕni.
Z celkovej rozlohy momentálne 550 hektárov rodí, zvyšok leží ladom, alebo sú to staré zarastené vinohrady, ktoré je komplikované kúpiť, sceliť a vysadiť, často ide o neznámych vlastníkov alebo príliš rozdrobenú pôdu.
Krásny kút Slovenska. Tokajská oblasť je aj pastvou pre oči, jej krásy si možno vychutnať zo špeciálnej „súdkovej“ vyhliadky. (zdroj: Korzár/Judita Čermáková)
Vzácne cibéby. To, čo je pre neznalých nechutná zhnitá bobuľka hrozna, je skutočná špecialita – cibéba. Je to hrozno, ktoré zoschlo na koreni viniča a je napadnuté ušľachtilou plesňou. Zbierajú sa do putní a podľa ich množstva sa vyrábajú špeciálne troj až šesťputňové vína. (zdroj: Korzár/Judita Čermáková)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
