Presvedčivejší obraz globalizujúcej sa reality, a v rámci nej aj politiky, než najsledovanejšia udalosť tohto týždňa, už ani byť nemôže.
Zatiaľ čo pred piatimi rokmi nezaujímali holandské voľby dokonale nikoho, predvčerom na ne pozeral - s malým zveličením - celý svet.
Od brexitu (ale fakticky už aj trochu skôr) je totiž výrazný pocit, že každé významnejšie hlasovanie v EÚ má potenciál tektonického zlomu, ktorý rozcapí úniu. A s ňou i celú geopolitickú skutočnosť, v rámci ktorej - a to nie je vôbec fantázia - Slovensko večer zaspí v EÚ a ráno sa zobudí v zóne ruského vplyvu.
Veru.
Holandský výsledok predviedol čierne na bielom, že riziko, ktoré stelesňoval protiislamský de facto fanatik Wilders, bolo silne precenené.
A to až do miery, že sa dá povedať, že celosvetová pozornosť, ktorú mal, sa v kampani prejavila ako výrazný (najsilnejší?) marketingový bonus.
Aj keď totiž hrozbu („hrozbu") nieže nenaplnil, ale sa ani naplneniu nepriblížil, i tak získal o päť kresiel v parlamente viac, než na koľkých sedela jeho „Strana slobody" doteraz.
Zo všetkých Pyrrhových víťazstiev, aké existujú, je to Wildersovo také „najpyrrhovejšie".
Celý Wilders so svojimi čerstvými 12 percentami je v Holandsku asi o dva chlpy viac než Kotleba tu doma.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
