Peter Kresák, toho času Most-Híd, možno vstúpi do dejín.
Ak mu ale Boh pozerá teraz do duše, tak vidí, že na vstupenku, ktorou si miesto v kronike vypýtal - ak mu bude dané - pyšný nie je.
Jeho návrh na zrušenie Mečiarových amnestií, ktorý včera prešiel vládou a beží ozlomkrk do zrýchleného konania v NR SR, je už takpovediac esteticky odporný.
Rozumiete, povýšiť na roveň ústavy také dačo, že parlament môže tromi pätinami zrušiť prezidentskú amnestiu (milosť), pokiaľ Ústavný súd do dvoch mesiacov (už len toto časové obmedzenie ÚS je vrcholne neštandardné) to akože verifikuje, je niečo, čo sa proste vzpiera aj prirodzenej deľbe moci, aj predstave, čo do základného zákona štátu ešte patrí.
Dávať do ústavy implicitný predpoklad - keďže to bude platiť aj do budúcnosti - že prezident sa môže zblázniť (nechať sa skorumpovať, či byť druhý Mečiar), je natoľko absurdné, že byť na mieste Kisku, tak sa urazím.
Rozumiete; na premise, že do ústavných funkcií a vôbec vrcholných pozícií sa dostávajú svojprávni ľudia, nepsychopati a neblázni, funguje ľudská spoločnosť a celá demokracia. Isteže, premisa sa mýli - kam oko pozrie, tam neplatí - ale až takto?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
