Do čoho sa pustí, to mu vychádza. Tento rok bude Martina Dejdara všade plno. Všetko, na čom za posledné roky pracoval, bude mať totiž premiéru.

Nevadí, veď sympatických mužov, ktorí to majú v živote aj v hlave upratané, nie je nikdy dosť.

Keď pred rokom oslavoval päťdesiate prvé narodeniny, priatelia ho vzali do Barcelony. Videl mesto, slávny futbalový štadión, pil pivo a užíval si svoj deň.

V podobnom duchu sa zrejme budú niesť aj tie tohtoročné. Samozrejmosť je rodinná oslava a nevyhne sa ani kope darčekov.

„Darčeky bývajú väčšinou tekuté a konzumovateľné, čo chlap najviac ocení,“ smeje sa Dejdar.

Chlapi však ocenia aj špeciálne darčeky v podobe červeného ferrari na víkend, z ktorého sa herec a moderátor nesmierne tešil.

Udržiava sa v kondícii

Martin Dejdar oslávi 52. narodeniny 11. marca. „Vek a starnutie človek neovplyvní, ani ja. Snažím sa športovať, byť v kondícii a obliekať sa nadčasovo. Z

atiaľ sa cítim dobre a netrápia ma žiadne choroby, takže starnutie ešte nejako ovplyvním.

„Vek ale musím akceptovať. Keď sa mám priznať, letí to, či chcem alebo nie. Depresiu z toho však nemám,“ priznáva úprimne český herec.

Vrchol kariéry

V neustálej aktivite ho udržuje nielen rodina, ale aj množstvo pracovných príležitostí. Tento rok idú do kín štyri celovečerné filmy, v ktorých si Martin Dejdar zahral, jeden seriál a dva televízne programy.

Logická je otázka, či náhodou takto nevyzerá vrchol kariéry: „Ja si vlastne stále nie som istý, čo to ten vrchol kariéry je. Ani po tých tridsiatich rokoch to stále neviem. Možno je vrchol kariéry, keď už nemusíte vôbec nič robiť. A do tohto stavu by som sa nerád dostal,“ filozofuje, no zároveň priznáva, že to bol sled výnimočných náhod. „Hlavne ma to všetko bavilo a to je na tom to najlepšie. Že ma moja práca stále baví.“

Všestranne nadaný. Martin Dejdar neodmieta ani účinkovanie v muzikáloch. (zdroj: facebook)

Mal byť lekárom

Byť hercom ho „baví“ už od konca základnej školy. Práve vtedy začal všetkým vyhlasovať, že bude herec.

„Asi som to pochytil od prarodičov. Babička ochotníčila a dedo bol divadelný režisér.“

Zato Martinovi rodičia nemali s umením veľa spoločného. Maminka sa živila ako zdravotná sestra, otec bol námorný inžinier.

„Otec chcel, aby som sa stal lekárom, čo ale zavrhol vo chvíli, keď som začal študovať na gymnáziu. Z mojich študijných výsledkov pochopil, že mu jeho sen veľmi nevyjde,“ smeje sa dnes Dejdar.

A tak sa otec zmieril, že z jeho syna bude teda herec.

Mautin Dejdau

Na prijímačky na DAMU ho pripravovali strýko Nade Konvalinkovej Hugo, Oldřich Kaiser a Jiří Lábus. To už jednoducho muselo vyjsť.

„Skúšali ma a trápili zo všetkého možného a psychicky ma pripravili na to, čo môžem na prijímačkách čakať. Veľmi mi to pomohlo a ja som vtedy uspel. Vďaka Kaiserovi som sa vlastne stal hercom.“

Málokto pritom vie, že herec ako dieťa ráčkoval. „Nevedel som vyslovovať ´r´. A hlavne teda s mojím menom to bolo vždy ťažké, keďže som vždy bol Mautin Dejdau. Dodnes sa mi stane, že mi to ´r´ akoby uletí, ale ráčkovanie sa mi upravilo samo a k logopédovi som nikdy nechodil.“

Začínal ako opica

Prvé herecké skúsenosti zbieral Dejdar už ako študent. Od 1. ročníka totiž mali stáže vo vtedajšom Realistickom divadle v Prahe, vo veľkých predstaveniach ako Othello či Sluha dvoch pánov za éry slávnych hercov.

V tom čase študenti hrávali väčšinou komparz.

Prvá vážna rola prišla v divadle Ypsilon. Mladého Martina angažovali do jednej z dvoch hlavných postáv hry Opica a ženích.

„Môžete si tipnúť, ktorá z tých titulných rolí to bola. Ženích to nebol,“ smeje sa.

„Našťastie sa na tretej skúške rozhodli, že to hrať nebudú, že je to ´hovadina´. Miesto toho sa robila inscenácia Vosková figúra a to bolo fantastické predstavenie o cárskom Rusku. Hral som tam generála menom Mjakinin. Postavu som si sám ozvláštnil koktaním.“

Pamätný Bart

Odvtedy uplynulo tridsať rokov. A Martin Dejdar má za sebou desiatky filmových a televíznych úloh.

Šakalí léta, Učiteľ tanca, Koniec veľkých prázdnin, seriál Kozmo, Zdivočelá země či séria vtipných Kameňákov, to je výpočet len zlomku diel, kde sa objavil.

Okrem divadla a filmov, kde sa Dejdar blysol výraznými postavami, v ušiach každého rezonuje azda najviac jeho hlas.

Napriek tomu, že nadaboval množstvo postáv, každý si pamätá hlavne tú jednu. Žltú postavičku z kresleného sitcomu Simpsonovci.

„Tam už snáď nejde ani hovoriť o práci, vzhľadom k tomu, že Barta dabujem dvadsať rokov. Dá sa povedať, že so mnou dospel. Máločo to asi prekoná v mojej kariére. Simsponovcov už tým pádom ani nepozerám, keďže to mám napozerané, no moje deti sa na to rady dívajú. Akurát niektoré diely mám nahrané a na tie sa rád pozriem aj ja. Ten seriál ma baví.“

Syn hokejista, dcéra herečka

Keď hovorí Martin Dejdar o deťoch, minimálne syn Matej je už samostatná jednotka. Má osemnásť rokov a v Amerike hrá hokej na profesionálnej úrovni.

Dcéra Sára má dvanásť a pomaličky uvažuje, čomu by sa v živote chcela venovať.

„Sára je veľký exhibicionista a srandista. Ak by sa chcela vydať hereckým smerom, som schopný rozpoznať, či má talent alebo nie. Rád ju v herectve podporím, alebo naopak, rozumne jej ho vyhovorím,“ vysvetľuje herec.

Miluje hokej. Pravidelne si chodí zahrať s kamarátmi. (zdroj: facebook)

Presťahoval rodinu

Obe deti dostali aj výborný jazykový základ. Na niekoľko rokov sa totiž rodina presťahovala na Floridu. „

Hlavne som chcel, aby deti zažili niečo iné, naučili sa jazyk a zmenili prostredie. A úprimne, rozhodujúca a posledná bodka boli aj niektoré médiá. Nechcel som, aby deti trpeli, že ich otec je herec.“

Dejdar tak musel päť rokov pendlovať medzi dvoma krajinami a aj keď to bolo náročné, dnes svoje rozhodnutie načas odísť z rodnej krajiny neľutuje.

Navyše zo začiatku k tomu všetci pristupovali ako k dočasnému riešeniu. Momentálne už má manželku a dcéru opäť doma, syn zostal v cudzine kvôli hokejovej kariére.

Návod na manželstvo neexistuje

Martin Dejdar s manželkou Danielou tvorí jeden z najstabilnejších párov českého šoubiznisu. Svoj vzťah nepotrebujú rozoberať na verejnosti a neplnia ani stránky bulváru.

„Žiadny návod alebo recept, ktorý by si ľudia odovzdávali z pokolenia na pokolenie, neexistuje. V našom prípade je to najmä zásluha mojej veľmi tolerantnej ženy, ktorá svoj život prispôsobila môjmu a tým pádom nášmu spoločnému. Možno je to aj tým, že nie sme permanentne spolu, že si občas od seba oddýchneme a že nie som muž, ktorý by bránil manželke vo výletoch či v naplánovaní si vlastného programu. Myslím si, že je veľmi prospešné, ak sú ľudia občas bez seba, aby sa zas mohli tešiť na chvíle, ktoré strávia spolu.“

Verí vo vyššiu spravodlivosť

Hercova životná filozofia je byť slušný človek. Jeho život je usporiadaný a práve v tom vidí svoju cestu.

„Chcem žiť tak, aby som si mohol povedať, že som život prežil s čistým štítom. Lebo verím, že keď ľudia žijú na úkor iných, vedome im ubližujú a ešte na tom zarábajú, tak sa im to niekde vráti. Verím vo vyššiu spravodlivosť, lebo inak by pre mňa nemalo logiku, že sa dejú aj také zlé veci, ako sa dejú.“

Martin si užíva každú chvíľu a do všetkého sa púšťa naplno. „Žijem tu a teraz,“ uzavrel zajtrajší oslávenec.

Mladé ucho. Už tu vedel, že raz bude herec. (zdroj: facebook)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.