Sulíkovi aj celej SaS sa dá vytknúť viac než veľa, avšak jedno nie: Že by boli dnes ústredný problém Slovenska.
Ba nie sú ani druhý či tretí v poradí. (Azda štvrtý v zmysle, ktorý sme si minule povedali: Ak jadrom opozície zostanú do volieb SaS a OĽaNO, perspektíva Fico IV - alebo nejakej verzie - je vcelku ružová.)
Niežeby Jozef Mihál delil či násobil v rovnici. Nedelí, nenásobí, ale svojou dezerciou oslabil stranu, ktorú zakladal, nielen v zmysle mínus jeden podpredseda.
Ideologický sprievod, ktorého sa mu dostalo, dokresľuje obraz opozície ako rozhádanej kôpky ochotníkov, čo nemusí byť, ale vyzerá ako objednávka komunikačného odboru Smeru.
Pričom rovina osobného zlyhania Mihála, ktorá by v každej západnej debate dominovala, akoby nejestvovala.
Opustenie strany de facto bez príčiny (pozri koment minulý týždeň) je v každej západnej kultúre čosi ako opustenie rodiny. Migračná úchylka (obsesia) Sulíka je veľmi biedne alibi.
Ale nič. Brániť Sulíkovu „liberálnu postmodernu" (hahaha) nikto súdny nemôže.
To ale nie je ani podstatné. Stokrát podstatnejšia je otázka: Ak vo veci islamu (atď.) sú predseda SaS s predsedom Smeru jedna k jednej - porovnávaciu štúdiu azda netreba - akú relevanciu má napr. debata, že „logickým dôsledkom jeho postojov (teda Sulíka, P.S.) .... by bolo veľké riziko, že Slovensko vypadne zo západného civilizačného orbitu (....)"? A tak ďalej, a tak podobne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
