Milan Markovič. (zdroj: archív)Už nielen na našej rodnej hrude, ale aj toť kúsok západne som zachytil, že politik odmieta odpovedať novinárom na otázky.
Je to síce zasa len Slovák, ale to asi bude náhoda, nebudeme to azda povyšovať na národnú črtu!
Nechcem sa tu teraz nejak zoširoka zaoberať tým, či to je právo voleného funkcionára a či naozaj by mal novinár a vlastne ktorýkoľvek „poddaný“ brzdiť a prikláňať sa radšej k otázkam nekonfliktným, neútočným, lepšie láskavým a úsmevným.
Prípadne radšej nijaké otázky neklásť a politikovi láskavo poskytnúť priestor na obľúbený monológ, pretože už nás viac ráz presvedčil, že my, obyčajní, nie sme s ním na rovnakej úrovni.
Tak sme si požartovali a poďme na to z oboch strán. V každej vyspelej demokracii (a čuduj sa svete, aj na Slovensku!) existuje Zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Je dostupný a dohľadateľný pre kohokoľvek z nás, takže vysvetľovať jeho obsah a zmysel by bolo krutým podcenením inteligentného čitateľa.
Politik, čiže predovšetkým volený predstaviteľ štátu (ale aj oficiálny predstaviteľ akejkoľvek verejnej štátnej ustanovizne) je, samozrejme, povinný „zo zákona“ poskytnúť informáciu, o ktorú ho požiada napríklad novinár ako predstaviteľ médií, ktorých existencia vyplýva zo šírenia informácií.
V tom momente, keď politik otvorene odmietne novinárovi odpovedať, odignoruje ho alebo naňho dokonca verbálne zaútočí, prípadne sa ho snaží zosmiešniť, evidentne porušuje zákon a bez debaty by takéto jeho správanie malo podliehať taxatívnym sankciám.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
