Patrí k stáliciam českej hudobnej scény, no aj na tej slovenskej je ako doma. Ilona Csáková sa v hudobnej brandži pohybuje už tridsať rokov, ale popri tom si stihla založiť aj rodinu a doma má troch skvelých chlapov, s ktorými je šťastná. Akurát im nemôže veľmi vyspevovať. Prečo? To a ešte aj mnoho iného prezradila v rozhovore.
Na hudobnej scéne účinkujete skoro 30 rokov. Čo si prajete do ďalšej dekády?
– Vždy hovorím, že mám tridsiatiny, pekne to znie. Dopriala som si darček, bude ním cédečko, ktoré vydáme toto roku. Je to vlastne prierez mojou kariérou, repertoárom, ktorý som spievala. Vybrala som známe aj menej známe piesne, medzi nimi Proč mě nikdo nemá rád, či Když zbýva pár slov, dokonca aj jednu skladbu od kapely Laura její tygři. Pripravila som aj jeden duet, pieseň Pláč s Karlom Gottom.
Nahrala som ju s Golden Big Band Prague, aranžmány piesní sú viac-menej bigbandové a swingové a pridala som aj dve úplne nové skladby, aby to nevyzeralo ako best-ofka. Veľmi sa teším, že stále je záujem o moje koncerty, o moje pesničky. Chcem spievať ďalej, pretože ma teší moja profesia, baví a naplňuje ma. A celkom dobre sa to skladá aj s mojím rodinným životom. Celý svoj čas dnes delím medzi rodinu a spevácku profesiu.
Ako jediná česká speváčka môžete povedať, že ste boli predskokankou slávnej Tiny Turner na jej pražskom koncerte. Môže byť ešte niečo viac ako takáto pocta?
– Bol to rok 1996 a spomínam si na to veľmi dobre, pretože to vo mne zanechalo veľmi silný emocionálny zážitok. Myslela som v tej chvíli, že nedôjdem na pódium, že to nerozdýcham. Samozrejme, bola to veľmi zodpovedná úloha, byť predskokankou Tiny Turner. Bola som veľmi vystresovaná a strémovaná, no napokon sme to s mojou kapelou ustáli, dostali sme aj potlesk... Jediné, čo ma mrzí, že som sa s Tinou Turner nestretla osobne, mala akési poranenie. Stretol sa s ňou prezident Václav Havel a pre mňa bolo veľkým zadosťučinením, že som si po našom predskokanskom vystúpení mohla prisadnúť do lóže k Václavovi Havlovi.
Ste nielen speváčkou, ale aj manželkou a mamou dvoch synov. Ako delíte čas medzi umelecké aktivity a rodinu, keďže máte doma troch chlapov v chalupe. Stíhate všetko?
– Musím to stíhať. Našťastie, mám veľkú oporu v rodine môjho manžela. Takže mi veľmi pomáha babička s dedkom, respektíve svokor a svokra. Aj manžel mi vychádza veľmi v ústrety. Nemáme žiadne aupair-ky ani pestúnky. Niekedy je to na hrane, na úkor rodinného času. Aj teraz, keď beží plesová sezóna. Môj diár má víkendy obsadené a pracujem. Vždy, opakujem, vždy im to však vynahradím.
A tí traja chlapi v chalupe?
– Nádhera. Nemohla som si nič viac priať, než dvojmetrového manžela a dvoch chlapcov, ktorí rastú. Už sa teším na to, že budú mať všetci dva metre. Budem sa pri nich cítiť ako v spoločnosti troch bodyguardov...
Ostane vám popri tom všetkom aj chvíľa voľného času pre seba?
– Ostane. Vždy sa nájde kúsok času venovať sa svojim záľubám. Už štyri roky chodím dvakrát v týždni pravidelne na pilates. Urobím si čas aj na relaxovanie. Keď nepracujem, venujem sa domácim prácam, obyčajným prácam v domácnosti, ako navariť, upratať, vyprať. A celkom ma to aj baví, aj pri tom totiž relaxujem. Mám aj čas, len tak v pohode sa natiahnuť na gauč, veľa nerozmýšľať ani neplánovať. Úplne vypnúť. Začalo ma aj baviť čítanie detských audiokníh. Oslovilo ma jedno nakladateľstvo, či by som nemala záujem načítať knihy. Mám už za sebou niekoľko načítaných kníh, teším sa, keď budú vydané. Sama som na to veľmi zvedavá. Aj toto je veľmi príjemné. Predtým, než idem do štúdia, tak knihu prečítam mojim chlapcom a strávime spolu príjemné chvíle. Spievať však pri nich nemôžem. Vždy mi povedia – mami nespievaj. Môj spev totiž vnímajú tak, že odchádzam z domu. Paradoxne, keď cestujeme po vystúpeniach, tak si nepúšťam v aute muziku. V aute mám ticho. Keď už, tak potom púšťam to, čo sa musím naučiť.
Čo pre vás znamená hudba?
– Celý môj život sa odvíja od hudby. Môj manžel ma stretol tak, že nás zoznámil jeho kamarát a muzikant Roman Horký zo skupiny Kamelot. Takže vďaka hudbe sa mojím osudovým mužom stal práve môj manžel. Hudba je pre mňa radosť aj smútok, výslnie aj prepad, v podstate žijem v jednej hudobnej vibrácii. Od toho sa odvíjajú rôzne moje životné peripetie, pracovné úspechy aj neúspechy.
Ak by ste sa ešte raz mali rozhodovať o profesii, chceli by ste opäť byť speváčkou?
– Určite by som sa opäť rozhodla pre spievanie, pretože by som musela veľmi špekulovať, čo iné by som mohla robiť. Neviem si veľmi predstaviť, ako inak by som viedla svoj život než tak ako dnes. O to viac, že mám rodinu. To mi veľmi spestrilo profesijný život. Keď som sa venovala materským povinnostiam, bolo to celkom osviežujúce, že som na chvíľu z toho malého českého šoubiznisu vypadla. A keby som veľmi, veľmi a s nadsádzkou rozmýšľala, možno by som mohla byť šéfkuchárkou v nejakej nóbl reštaurácii.
Máte životnú múdrosť, ktorou sa riadite, alebo ktorá vám vždy pomôže?
– Milujem príslovia a porekadlá, pretože to sú najstručnejšie pravdy, doložené vekom. Jedno z nich mám veľmi rada a používam ho. Vyznáva ho aj moja skvelá svokra Marta: Ži a nechaj žiť.
Daniel a Dominik. Chlapci jej robia samú radosť, len mamkin spev odmietajú. (zdroj: facebook)
Tridsať rokov na scéne. Speváčka sa k jubileu odmení cédečkom. (zdroj: facebook)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
