Milan Markovič. (zdroj: archív)Opakuje sa to každý rok, ale vždy mi to príde smiešne a vždy sa na tom pobavím a chvíľami aj pamäť otestujem.
Zatiaľ vždy s uspokojivým výsledkom. Zažívame to isto viacerí.
V menšej miere to možno zažiť aj v iných ročných obdobiach (No, to je zase jeseň, aha, zas prší! – Takéto leto nepamätám! Sleduješ tie horúčavy?)
Zatiaľ sa mi nestalo, aby v mojej blízkosti niekto recenzoval podobným spôsobom aj jar, napríklad: „Je to normálne? Máj – a aha, ako všetko kvitne“.
Ale verím, že sa predsa len dočkám aj čohosi takého.
Zima je však zakaždým čosi špeciálne. Začína sa to prezúvaním pneumatík, no a táto akcia už ako prvá veští, že sa chystá dačo mimoriadne.
Na jeseň či začiatkom leta som týchto aktivít ušetrený. To však neznamená, že zimu beriem ako nejaké menšie či väčšie zlo. Nie, zimu mám rád.
Možno aj preto, že keby som si mal vybrať medzi dvoma krajnosťami – pekelnými horúčavami či treskúcimi mrazmi – určite zvolím to druhé.
Vysoké teploty neznášam, nerád sa potím a šport zvaný opaľovanie sa som doteraz nepochopil. Najviac zážitkov mám zo zimných mesiacov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
