K včerajšej voľbe do úradu ombudsmana sú zásadné informácie asi dve.
Prvá. Je celkom možné, že Mária Patakyová, ktorá je tá voľba, ponesie vlajku inštitúcie aspoň tak dôstojne, ako predchodkyňa Dubovcová.
Nič nie je vylúčené, najznámejší prípad, ako človek na SR vyrástol do funkcie, je Michal Kováč.
Skutočnosť, že oveľa viac ich zase nebolo – viete rýchlo nejaké meno? – však už nabáda na silnú predtuchu, že Patakyová bude viac k obrazu predpredchodcu Kandráča (HZDS, pamätá si niekto?), než Dubovcovej, ktorú vystrieda asi za mesiac a pol.
Debata, že prečo, má jednoduché koryto.
Ombudsman je pozícia, ktorú obsadzujú - ak sa pozrieme jedným okom do sveta - takmer bez výnimky ľudia, ktorí na ľudskoprávnom poli, či poliach najužšie súvisiacich, vyryli hlboké brázdy. Zväčša osobnosti mimo (širšie ponímaného) establishmentu, z tretích sektorov a rôznych šedých zón. A ak právnici, tak s výraznou advokátskou stopou.
Patakyová, pri všetkej úcte, nie je ani na „dovid" tejto kategórie. Teda pokiaľ v životopisoch, ktoré dostali publicitu, sa niečo zásadné nevynechalo.
Skutočnosť, že je bez vzťahu k problematike, ešte trikrát podčiarkuje aféra zamestnankyne školy, kde sama pôsobila.
Tvrdenie, že s prípadom (Melicherčíková?) vyštvania, straty pracovného miesta pre to, že poukázala na korupčné praktiky na fakulte, sa ona – Patakyová – nezaoberala, lebo o ňom nevedela, ju samo diskvalifikuje.
Jednak sa to ťažko verí, a ak uveríme, tak len prezrádza nezáujem o dianie ešte aj v najbližšom okolí. To nebola malá, ale veľká kauza, ktorá ju ani neofúkla(?).
Žiadny referenčný bonus na úrad ombusmana.

Po druhé. Aj preto, že príliš veľkým vplyvom (mocou) zo zákona nedisponujú – hoci inde väčším než na SR - sa ombudsmani volia do funkcií hlasmi naprieč spektrom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.