Iniciatíva ministra školstva nasadiť proti extrémizmu rozšírenú výučbu dejepisu je názorná ukážka, ako sa generalite politiky (bez irónie, žiadne výložky) vzďaľuje realita sveta, s ktorou bojujú minulé vojny.
Tvrdiť, že zvýšenie hodín o 100 percent, teda z jednej na dve na druhom stupni základnej školy, je úplná márnosť, samozrejme nebudeme.
Nevieme a netušíme. Fakt totiž je, že vedieť a tušiť nemôže nikto.
Či a koľko pomôže viac dejepisu odkloniť mládež od radikálnych (proti)demokratických postojov, nevedia dokonca - verte, že nie - ani akademici humanitných žánrov, ktorí Plavčanovi nakukali, že tu je cesta.
Nielen vo vzťahu k dejepisu totiž nepomerne významnejšie je, že škola - základná, stredná i univerzita - stratila monopol na nalievanie rozumu.
Zásadná reštrukturalizácia pomeru vedomostí získavaných formálne a nasávaných neformálne, ktorá prišla s internetom, je mileniálna zmena (revolúcia), ktorej pečať na názoroch (aj) najmladšej generácie minimalizuje vplyv školy.
Čo však rôzne loby, existenčne závislé na pretrvávaní inštitúcií v dnešnej - pravekej, tereziánskej - podobe, vidieť nechcú a nemôžu.
Isteže, za dve hodiny natlačíte do hláv viac ako za jednu. Poctivé je ale povedať, že na korekciu nemusí stačiť ani sedem hodín.
Zásadná mileniálna novinka, ktorá súvisí s internetom tiež - ale nielen s ním - je totiž aj erózia dôvery v inštitúcie a autority (alebo elity - to je uchu povedomejšie).
Napríklad my pisálkovia-novinári o prepade dôvery vieme svoje a učitelia nie sú na tom oveľa (o nič) lepšie.
Hodina či štyri navyše nijako zásadne neovplyvnia, že v porovnaní s minulosťou podstatne väčšia časť žiactva i hľadá a nachádza vlastné autority inde - napr. na You Tube - než v škole.
Na boj proti extrémizmu viac dejepisu nestačí Čítajte
Pričom intuícia ich nie vždy klame.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
