Hudobné múzy mu darovali nesmierny talent. Na čo siahol, to zarezonovalo u poslucháčov i odborníkov. Z jeho experimentov sa stali perly slovenských hudobných dejín. Marián Varga je totiž muzikantský a hlavne klávesový mág.

Celý svoj život zasvätil hudbe. A aj preto minulú nedeľu, presne v deň svojich 70. narodenín, získal špeciálny darček – mimoriadnu cenu Krištáľové krídlo za celoživotné dielo.

Prevzal ho však jeho synovec – syn nebohej sestry, pretože zdravotné problémy muzikantovi nedovolili prísť na túto udalosť.

Hudobník prehovoril len vo videonahrávke, no už z pohľadu na neho bolo jasné, že nie je na tom zdravotne dobre. Prezradili to hlavne veľmi schudnutá a zničená tvár a až tak veľmi nezrozumiteľná reč, že organizátori nahrávku radšej otitulkovali.

V konečnom dôsledku sa však naplnilo to, čo Marián Varga hovorieva po celé roky.

„Komunikácia s publikom, podotýkam, výlučne skrz hudbu, je pre mňa aj po celom živote naplnenom koncertovaním veľkou satisfakciou. Akýmsi potvrdením zmyslu.“

Rebel od počiatku

Rodák zo Skalice sa na našej hudobnej scéne prvýkrát zjavil ako súčasť kapely Prúdy. On však s tým pomyselným prúdom nikdy celkom nesplynul. Vždy vynikal. Už ako dieťa bol svojský a to mu zostalo aj do tohto požehnaného veku.

Rodičia to s ním nemali jednoduché. Pravidlá totiž obchádzal. Už ako siedmak na základnej škole bol celkom slušný fajčiar. Svedčia o tom aj zápisy zo žiackej knižky zverejnené v knihe Collegium Musicum.

Učiteľ: „Váš syn fajčí.“ Otec: „Viem. Čo mám robiť?“

S klavírom sa stretol ako dieťa, rodine ho daroval strýko. A po prvých kontaktoch medzi nimi vznikla láska na celý život. Jeho učiteľ bol Ján Cikker, neskôr študoval aj na konzervatóriu, no školu nedokončil. Vybral si svoju cestu.

Hudba sa mu nezobrazuje v notách

Jeho tvorba vyšla na viac než 20 platniach, skladal tiež hudbu pre televízne a divadelné inscenácie a pre film. Legendárnym sa stal jeho album Konvergencie, ktorý vyšiel v roku 1971. A to mal ešte len 24 rokov.

Hudbe, ktorú skladal a hral, s úškrnom hovoril „vážna hudba pre bigbiťákov“. Neuznáva delenie hudby na klasickú a populárnu. A na scéne bol odjakživa svojský zjav. Keď sa pohrúži do hudby, celý okolitý svet ide bokom. Na piane mával fľašu vína, v ústach cigaretu... a hoci sa zdalo, že nevie, čo má hrať, z klavíra vychádzali ohromné veci.

Osudové stretnutie sa udialo presne pred polstoročím. Marián Varga sa v roku 1967 zoznámil s Pavlom Hammelom a skupinou Prúdy a z tohto spojenia vznikli napríklad platňa Zvoňte zvonky či jeden z najlepších albumov československej rockovej histórie Zelená pošta.

V roku 1969 Varga založil prvú artrockovú skupinu v Československu, Collegium Musicum, hrajúcu vlastné inštrumentálne skladby v kombinácii s úpravami diel J. S. Bacha, Josepha Haydena, Rimského-Korsakova a ďalších klasikov.

Slovenský hudobný archív je plný albumov a skladieb, ktoré vyšli z klaviatúry Mariána Vargu. On totiž odjakživa myslí rukami. „Každý zvuk, ktorý počujem, je pre mňa pocitom ruky na klaviatúre. Hudba sa mi nezobrazuje v notách. Miesto noty sa mi objaví ruka,“ vysvetľuje.

Mnohé nápady sa vraj zrodili omylom: „Moje skladby vznikali vo zvláštnom chaose. Niečo som si hral, zrazu mi ruka skĺzla, kam nemala a ja som to začal rozvíjať.“

Legendárne kapely. Collegium Musicum a Prúdy s Mariánom Vargom výrazne ovplyvnili slovenskú hudobnú scénu. (zdroj: archív)

Zhudobnil komunistu

Za jedno za najlepších období vo svojom živote považuje šesťdesiate roky, kedy prechádzal z konzervatória do sveta skutočného bigbítu a vzduch bol naplnený očakávaním a nádejou.

Mimoriadne rád si spomína aj na rok 1972, kedy vznikla legendárna platňa Zelená pošta. Na Západe ju dokonca vtedy zhodnotili ako najlepší album z komunistických krajín.

„S Kamilom Peterajom naše albumy rozlišujeme na zimné a letné, Zelená pošta bol letný. Každý deň sme sa chodili kúpať do Petržalky a každý deň vznikla pesnička. Kamil si zaumienil, že pretextuje texty, ktoré som mal od iných básnikov a urobil to dobre. Dokonca chcel pretextovať Smutnú rannú električku, k tomu však nedošlo. Našťastie, lebo iné ako Válkove existenciálne verše si tam neviem predstaviť,“ zaspomínal si v rozhovore pre denník SME na jeden z mnohých unikátov svojej tvorby.

Veď sa im vlastne v čase normalizácie podarilo dostať text komunistického ministra kultúry na rockovú nahrávku.

„Keď som si bol pýtať povolenie na úpravy, odbil ma, nech si s textom urobím, čo chcem. Keď som mu doniesol platňu, vravel, že je rád, zháňal ju pre svoje deti. Válek vedel, čo je slušnosť a tvorivosť,“ dodal muzikant.

Práve bývalému básnikovi a ministrovi vraj vďačí za to, že ho nezakázali. Vraj za Vargu nie raz žehlil „prúsery“.

Desia ho dnešné gýče

Súčasná hudba mu však nevonia.

„Pri rádiu sa nedokážem sústrediť, tobôž, keď ma rozčuľuje príšernými skladbami. Zaujímavé, že pri džeze sa sústrediť dokážem, dokonca aj komponovať, akoby som bol obalený v skafandri. Ale to, čo počujem z rádií v kaviarňach, je otras. V populárnej hudbe vládne rovnaká totalita ako za komunizmu. Niekde sa musela stať chyba a to fatálna, že sme si sem vpustili najhoršie gýče a nedostatky Západu. Pri pohľade okolo sa disidenti musia hanbiť, či za toto sa nechávali zatvárať. Ale necítim sa kompetentný posudzovať súčasnú popmusic,“ bez obalov tvrdil v rozhovore pre SME.

Neodradil ju vek, ani podivínstvo

Tak ako množstvo géniov v iných oblastiach, aj hudobný génius Marián Varga potrebuje mať po svojom boku človeka, ktorý by bol pre neho oporou.

V jeho prípade je to o 12 rokov mladšia manželka Jana, ktorá sa do neho zaľúbila ešte ako gymnazistka. Očaril ju album Collegium Musicum.

„Študovala som slavistiku a počas univerzity som sa na stáži v Sofii zoznámila s mladou ženou. Celkom dobre sme si porozumeli a rozprávali si aj také dievčenské veci. Priznala som sa jej, že by som raz v živote chcela stretnúť Mariána Vargu. A ona na to, že to nie je problém, že jej manžel pracuje s Mariánovou sestrou a tá ma k nemu dovedie,“ zaspomínala si pred pár rokmi v rozhovore pre Život.

Vargova sestra ju od stretnutia spočiatku odhovárala. Marián bol v tom čase po rozvode s prvou ženou a bála sa, aby sa nesklamal a znovu sa nedostal do problémov s alkoholom.

Potenciálnej švagrinej zdôrazňovala aj značný vekový rozdiel, Mariánovu nepraktickosť a svojráznosť.

Prúdy. (zdroj: archív)

On získal istotu, ona sebavedomie

K stretnutiu napokon napriek všetkému došlo. A obaja zistili, že fungujú na spoločnej frekvencii. Netrvalo dlho, kým Jana vymenila internát za Vargov byt.

„V tej jeho hudbe som naozaj počula aj démonov, aj anjelov a povedala som si, že stojí za to ani nie že to preskúmať, ale... On bol na jednej strane veľmi sebavedomý, v istých veciach a na druhej strane bezradný. Cítila som cez jeho hudbu, že to nebude také jednoduché, ale o to viac ma priťahoval,“ vysvetlila Jana, no netajila, že chvíľu im trvalo, kým si zvykli na spoločný bežný život. Napokon medzi nimi vzniklo obrovské prepojenie.

„On získal istotu a ja trochu sebavedomia. Uvádzal ma do nášho vzťahu aj podobenstvami. Nepovedal to priamo, ale prečítal mi napríklad Exupéryho Malého princa, príbeh o líške, ktorú si princ skrotil. Takže ako keby povedal, ty si si ma skrotila, je na tebe, ako s tým naložíš. Pochopila som to ako záväzok,“ vysvetlila Jana Vargová.

Nechcel konformného blbca

Zvládli spolu aj boj so všetkým démonmi, ktorí ho ničili, predovšetkým závislosť od alkoholu. Jediné, čo sa nenaplnilo, boli Janine túžby po dieťati:

„Aj sme sa o dieťa pokúšali, ale asi mi to nebolo súdené. Napokon, Marián mal od začiatku rozporuplný názor na túto otázku. Vravel, že v čase normalizácie buď vychováme konformného blbca alebo nekonformného nešťastníka. Načo vraj reprodukovať život v takýchto podmienkach. A ja som sa potom s tým aj akosi stotožnila, možno len z pohodlnosti, aby sme sa s tým zmierili.“

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.