To skvostné spojenie „aj vy“ pohladilo moje uši.
Pred pár dňami som sa stretla s veľmi sympatickým respondentom. A ako tak rozpráva, hneď pri prvej vete som sa v duchu pousmiala, že aha, kolega. Aj on „ráčkuje“.
A keď sa potom zrazu vyrútila veta s tým nešťastným „r“ aj zo mňa, hneď sa chytil.
„Počujem, že aj vy ráčkujete,“ konštatoval s úsmevom. V tom momente medzi nami vzniklo neviditeľné ráčkujúce puto, aké poznajú len ľudia bojujúci s touto skvelou spoluhláskou.
Odmala som to brala ako svoj veľký hendikep. Jednak preto, lebo deti, vtedy moji rovesníci, nechápali, že fakt ten jazyk zdvihnúť neviem.
A tak sa im zdalo veľmi vtipné dlhé „krrrričanie“ za mnou.
Pri slovenčinárke som sa mohla potrhať. Dvere sa v momente zabuchli, keď bolo treba recitovať. Vraj všetko by bolo fajn, len to „r“ nepasuje. Nedostalo ma ani len na to školské kolo.
O to radšej som mala rétoriku a súťaž Štúrov Zvolen. Tam nikoho netrápila výslovnosť. A to ani dvakrát na celoslovenskom kole.
Logopedička sa morila, ale márne. „Tak rýchlo rozprávať a ten jazyk nie a nie zdvihnúť.“ Čo už, trucoval.
Na výške ma hneď pri hodnotení ústneho prejavu vyučujúca upozornila, že počuť rotacizmus (novinkou mi bolo len to cudzie slovo).
Možno i zato som „nemusela“ mikrofón a zbožňovala papier a pero. Tam žiadne „škaredé r“, ako ho volala logopedička, počuť nebolo.
Svoje krstné meno mám veľmi rada, ale musí tam, dokelu, byť tá hláska? Nič to, existuje plno obmien.
Všetko nevedomky zachránil až jeden kamarát, ktorý mi raz (úprimne či ľútostivo? doteraz neviem) so smiechom povedal, že ale: „Veď to ráčkovanie je sexi“.
Uf, odľahlo mi teda! Odvtedy ma už poteší každé konštatovanie typu: „Veď aj vy ráčkujete.“
Tento článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny č. 4/2017, v predaji od stredy 1. 2. do utorka 7. 2.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
