Mnohí si ho stále pamätajú ako chalana s bláznivým účesom, ktorý sa chcel stať slovenskou SuperStar. Odvtedy prešlo trinásť rokov a história sa trošku zopakovala.
Kým počas speváckej súťaže za ním šaleli tínedžerky, dnes vyvoláva hystériu medzi päťročnými deťmi.
Miro Jaroš je jeden z najžiadanejších interpretov medzi deťmi. Zdá sa, že sa v tejto práci našiel, on však so smiechom hovorí, že sa ani nehľadal.
Ako sa pozdraviť, poďakovať či slušne stolovať, nebáť sa lekára, aj sa tešiť na príchod súrodenca, to všetko učí Miro Jaroš deti pomocou pesničiek. A má obrovský úspech.
Na youtube jeho videá bez problémov dosahujú milióny videní, steny mu zas doma zdobia zlaté platne.
„To, čo robím teraz, ma naozaj baví. Mám pocit, že robím niečo užitočné. Keď sú pekné reakcie, úprimne ma to teší,“ vysvetľuje Miro.
Keby raz niekto na začiatku jeho hudobnej kariéry povedal, že bude mať úspech s pesničkami pre deti, neveril by.
„Vôbec nie. Robil som hudbu pre dospelé publikum, s väčšími aj menšími úspechmi. Asi pred štyrmi rokmi mi volala kamarátka, že vymyslela projekt Veselé zúbky a chcela by doňho pesničku, že či to dám. Popravde sa mi do toho veľmi nechcelo, myslel som si, že pre deti ani nebudem vedieť niečo zložiť,“ vracia sa do minulosti, ktorá odštartovala terajší úspech.
Prvý koncert bol rozpačitý
Pesnička k Veselým zúbkom sa napokon podarila a zakrátko ju nasledovali ďalšie spolu s prvým koncertom a dvoma knihami, ktoré Miro napísal.
Úprimne vysvetľuje, že dlho tlaku rodičov detí, spraviť koncert len pre drobcov, odolával.
„Obával som sa, že ma nálepka interpreta pre deti pripraví o možnosť vyvíjať sa v hudbe, ktorú som robil dovtedy.“ Navyše, prvý detský koncert Miro zhodnotil slovkom rozpačitý: „Ale nakoniec som sa do koncertovania pre deti zamiloval. Objavil som nový svet a úplne ma vtiahol. Prestal som riešiť, čo si kto bude myslieť a užívam si to. Neverili by ste, koľko energie vedia deti dať, keď im to dovolíte,“ vysvetľuje v rozhovore pre portál hudba.sk.
Učí ich praktické veci
Aj keď Miro Jaroš oslávi o dva roky štyridsať, kúsok dieťaťa v sebe necháva spokojne prežívať.
To mu pomáha nachádzať stále nové témy. Inšpiruje sa životom, ale aj svojím vlastným detstvom: „Ja som vyrastal na Kukovi a Bambuľke. Pamätám sa, ako sa v jednu nedeľu riešilo, že za obed sa treba poďakovať. Tak som sa po obede mame poďakoval. Rozplakala sa od dojatia. Vtedy som nechápal, čo som urobil. Ona bola dojatá a ja som mal výčitky, že som ju rozplakal. Preto sa v pesničkách zameriavam na praktické a užitočné veci.“
S témami mu pomáhajú aj rodičia detí, ktorí mu píšu, čo sa u nich doma práve rieši a s čím by potrebovali pomôcť.
Vlastné deti si ešte nepredstavuje
Miro zatiaľ vlastné deti nemá. To, či sa na rolu otca necíti, komentuje s úsmevom: „Nie že by som sa necítil, ale je to ťažko predstaviteľné. Zatiaľ mám tie deti, ktoré chodia na koncerty, pre ktoré spievam. Považujem ich za také svoje deti. Keď vidím, ako reagujú, že ma majú za vzor, okrem zodpovednosti sa k nim cítim aj bližšie. Po koncerte ma chcú vystískať a dať mi pusu na líce. Je to taký zvláštny, ťažko opísateľný pocit, cítim sa skoro ako ujo, ktorý patrí do ich rodiny.“
Aby spevák pochopil, čo na deti najlepšie funguje, dokonca absolvoval kurz: „Nemám pedagogické vzdelanie a s deťmi som sa rozprával ako starší brat. Čím viac sme točili, tým viac som sa učil. Absolvoval som aj kurz, ako deťom lepšie porozumieť,“ dodáva.
Ako SuperStar
Zanevrieť na tvorbu pre dospelých sa zatiaľ nechystá, aj keď deti ho naplno zamestnávajú.
„Som zmierený s tým, že si ma budú ľudia spájať s detskou tvorbou. A vlastne mám z toho radosť. Ak by ste zažili to, čo ja zažívam na koncertoch, kde spievajú so mnou nielen deti, ale aj rodičia – tiež by ste to milovali. Na autogramiádach je to šialenstvo. Dá sa to trochu prirovnať k SuperStar, až na to, že teraz spievam niečo, čo som napísal sám a to mi dáva pocit toho, že tu nie som nadarmo,“ uzatvára Miro Jaroš.
Ocenení je neúrekom. A stále pribúdajú. (zdroj: facebook)
Z tvorby pre deti mal obavy. Dnes by už nemenil. (zdroj: facebook)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
