Stať o Dankovi (vákuové vrece), ktorá tu bola asi pred týždňom, inšpiroval (aj) vnútorný pocit, že s úkazom sa vyrovnáme aspoň na dva mesiace, keďže čisto autorsky je téma intelektuálne depresívna.
Žiaľ, život na Slovensku je pestrejší, než dobré predsavzatia, zvlášť ak sa do veci pripletie ešte aj postava samého veľkého Fica.
To, že ako záložníci ozbrojených síl („ozbrojených síl") SR - plus aj ďalší členovia Fico II (Maďarič, Jahnátek, atď.) - boli títo dvaja povýšení, je v prvom obraze známka servility, „podržtaškovstva", Glváča a Gajdoša.
Alebo - ak chcete ozaj politicky nekorektne - rektálneho alpinizmu dvoch ministrov obrany, ktorých politické kariéry visia na dobrej/zlej vôli povýšených. U Glváča, ktorý rozdával vyššie hodnosti päť minút pred koncom Fico II, síce môžete protestovať, že taký Jahnátek by mu aj mohol byť ukradnutý

Fakt ale je, že do vzťahov a väzieb tak, ako sa v tejto komunite vytvorili, nevidíte.
Napokon, keby (pod)plukovníka dal iba Ficovi, a inak nikomu nič, tak by vyzeral trápne ešte aj pred svojimi.
Debatu, ktorá sa rozpútala na sociálnych sieťach (autor nevidel, len počul), že je to predovšetkým urážka armády a všetkých vojakov - radových i dôstojníkov - sa dá pokojne podpísať.
Ešte aj keď si pod fúzmi môžeme povedať, že okrem akejsi elitnej jednotky, čo sídli kdesi v Martine, a „expedičákov" v Afganistane a inde, zase niet až tak čo obdivovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.