Milan Markovič. (zdroj: archív)Svoje si nedáme a cudzie nechceme - riekanka na Slovensku dostatočne známa na to, aby sme skúsili popátrať v logike, význame a opodstatnenosti tejto hrdej vetičky.
Nič lepšie totiž nemožno vyriecť, ak sa chceme zaizolovať kdesi ďaleko a hlboko, ak stopneme všetok import a export a ak hodláme totálne zamedziť akýkoľvek kontakt obchodný, kultúrny či športový s krajinami, ktoré by si trúfli vnucovať nám čo len pohľad na svoju kultúru, svoje výrobky, svojich hokejistov a neviem čo a koho ešte, hoci ich nikto neprosil.
Je mi jasné: toto azda nechce nikto.
Samozrejme, môžem sa mýliť, ale kto už nevie, že potom by neplatilo to známe o voľnom pohybe, takže preto môžu hrať naši športovci v zahraničných kluboch, muzikanti účinkovať vo svetových zoskupeniach a Sagan bicyklovať v ruskom, či už vlastne nemeckom mančafte.
Nuž a všeličím, čo dokážu Slováci vymyslieť a vyrobiť, sa tiež treba pochváliť a ponúknuť na všetky svetové strany.
Takže vlastne zisťujeme, že ono „svoje si nedáme" už dávnejšie neplatí - a chvalabohu, lebo inak by sa svet nikdy nedozvedel, akí šikovní ľudia rastú pod Tatrami a hrozilo by, že nás vo svete budú posudzovať len podľa prostoduchých politikov.
Takmer som sa nechal uniesť a zhodnotiť to tak, že rovnako je na vyhynutie aj druhá polovica toho diluviálneho výroku - keby práve ktosi z tých prostoduchých nebol natlačil do hláv zase tých jednoduchších z nás, že pánboh by mal uchovať, aby sem ktokoľvek prišiel poškvrniť našu slovenskú kresťanskú rasu!
Neprekážajú čínske jedovaté plastové hračky a glutamátové instantné „pokrmy", alergénna kozmetika a vajíčka z Poľska, ale nikdy nikto, kto by chcel pošpiniť našu írečitú slovenskú krv!
Tak si to preberme: Máloktoré územie bolo špecifické miešaním takého množstva etník ako práve naša dnešná domovina.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
