Ak začneme na domácom ihrisku, tak politické reakcie na zásadnú reč britskej premiérky (ne)prekvapili milo aj nemilo.
Milo predovšetkým Híd, ktorého stanovisko, že ani po tzv. tvrdom brexite - čo bolo gros Mayovej odkazu - by sa Británia „nemala stať naším súperom alebo nepriateľom", lebo prvoradé je spoločné členstvo v NATO, je celkom v poriadku (Hoci iste, nehľadáme hĺbku).
A ostro koliduje s priateľmi zo SNS, kde si môžete hlúposť takpovediac fyzicky ohmatať.
V intenciách dávnejších kydov premiéra, že Británii sa má ukázať, že „sa neoplatí odísť", národnej lebke vôbec nedochádza, že čím silnejšie Briti pocítia, že sa neoplatilo, tým horšie zarevú nielen Slováci, ktorí si za kanálom už zariadili život, a aj tunajšia nezamestnanosť, keďže práve britský pracovný trh odčerpával z jej percent veľkou lyžicou.
Danko i Fico - včera sa premiér neozval, ale v jeseni za predsedníctva asi dvakrát - sú akoby chodiace výstrahy pred infekciou, na ktorú sa upozorňovalo od začiatku.
Teda, že v súvislosti s brexitom opanujú EÚ emócie (akože) pomsty, hry na populistické „my vám ukážeme", partikulárne úmysly, a podobne.
Veľmi sa nepochlapili ani v OĽaNO, kde Remišová blúznila o „agresívnej daňovej politike, ktorou sa vyhráža Mayová" (a čím asi tak má konzervatívna politička zadržiavať unikanie kapitálu?) a o zlyhaní vlády (slovenskej), ak sa jej nepodarí prilákať na SR akúsi liekovú agentúru.
Áno, je evidentné, že z Londýna do Bratislavy je atraktívne sťahovanie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
