Slovensko nikdy nebolo tehotné obsahom politickej rétoriky. Andrej Danko je ale vákuové vrece novej generácie.
Toľko sena, vaty a kapusty, bez duše a zmyslu tu ešte neprežúval nikto.
Ešte aj keď otvorí to, čo politicky korektne nazveme ústa Fico, tak z propagandy sa dá vycievkovať akúsi hmotnú podstatu.
Danko je čisté psycho.
Toto počúvajte. "Jediná záchrana funkčnosti Slovenska je, keď ľudia budú cítiť úctu k štátu. My sa musíme naučiť mať radi štát, učiť sa spravovať štát, mať úctu k predstaviteľom štátu. Štát musí zodvihnúť hlavu z piesku a byť hrdý".
Rozumiete; aj keď ste pomýlený kríženec etatistu a fetišistu, vynucovaním emócie k predmetu svojej lásky môžete byť len za hlupáka, ktorému ušli všetky vlaky.
Štát a jeho velebenie sú články zmeškanej, ale iste legitímnej viery. Kto si ale aspoň čuchol k západnej konzervatívnej diskusii, ktorá po Trumpovi tak fičí, je mu jasné, že Danko - a keby len on - je múmia z 19. storočia.
Čo za prievan musel vetrať lebku tohto predsedu NR, keď uprostred prebúdzania do reality „únosu štátu" (rozumej oligarchická republika) on by chcel „úctu k predstaviteľom štátu". Úctu k nemu, Dankovi. Za čo?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
