„Budem hlasovať za Košice," vyhlásil hneď po prvej návšteve kandidujúceho mesta Lukáš Vorel, bruselský lobbista od našich západných susedov.
Zaviazal sa k tomu ešte predtým, než mesto podalo prihlášku do súťaže európskeho mesta športu (EMŠ).
Slovo dodržal, Košice titul získali.
Nie div, veď Vorel doviedol údajne niekoľko českých miest k jeho získaniu.
Raši teda vytypoval správneho člena hodnotiacej komisie, s predstihom ho pozval do Košíc a vymámil z neho prísľub.
Dá sa povedať, že Košice vyhrali už pred spoločnou návštevou komisie v Košiciach. Asi nik nevie, s kým súperili, víťazstvo nebolo vydreté, prišlo akosi samo od seba. Stačilo Vorelovi zaplatiť výlet do Košíc (letenky, strava, ubytovanie) a „opitého rožkom" ho previesť starostlivo vybranou trasou košickej potemkinovskej dediny.
Preto sa priam natíska podozrenie, že hlavnú rolu v zmluvne zakotvenom záväzku (!) lobbovať za Košice zohrala sociálno-demokratická stranícka príbuznosť hosťa (ČSSD) a hostiteľa (Raši-Smer SD).
Priebeh a uzávery z tejto návštevy konfrontované s poznaním miestnych pomerov ma presviedčajú o jedinom – „súťaž" o EMŠ je ukážková bezvýznamná a spolitizovaná fraška v réžii nevyťažených európskych úradníkov. Korunu formálnosti súťaže nasadilo vylepšenie titulu – „najlepšie" EMŠ.
Ak ju za frašku považovali iné zúčastnené mestá (ich zoznam preventívne nie je ani na webe EMŠ Košice), potom víťazstvo Košíc nie je až takým úspechom, za aký ho vydáva primátor Raši.
Marketingovým nadsadením významu však titul šikovne využil na svoj politický úspech celkovo, ale aj prisvojením si mnohých športových podujatí, ktoré zaradil do EMŠ.
Privilegovaní profitovali, verejný záujem zostal nepovšimnutý
Tí najstarší z nás si ešte môžu pamätať obrovské spoločenské nadšenie pri budovaní športovísk v časoch socializmu. Tu predostierané divadlo s mestom športu vyzerá ako jeho pokračovanie v novom naštudovaní.
Sám som aktívny športovec, ale o túto pretvárku nestojím. Keby súdruhovia neboli pokrytci, tak sa v prvom rade postarajú o efektívne využívanie existujúcich športovísk.
A toto nedokážu. Alebo iba nechcú, lebo na toto sa nedajú uliať štedré európske fondy aj s ich širším prerozdelením po kamarátskej línii.
Príkladom zanedbania verejného záujmu je opakovane rozoraná oficiálne vyznačená cykloturistická trasa v tesnej blízkosti Sídliska KVP, ktorá je za normálnych okolností aj turisticky a bežecky frekventovanou „výpadovkou" zo sídliska do šírej prírody smerom na Bankov.
Ani medializácia problému nerozhýbala mesto športu k tomu, aby sa pokúsilo nájsť dohodu s užívateľom pozemkov – Poľnohospodárskym družstvom Klátov, vďaka ktorej by táto poľná cesta zostávala trvalo prejazdná a slúžila športu pre všetkých.
Ďalším príkladom sú uzamknuté školské ihriská. Konkrétne mám odsledované ihrisko pri ZŠ Belehradská uprostred Sídliska Ťahanovce. Pokiaľ Košice neboli EMŠ, areál bol neobmedzene prístupný verejnosti. A verejnosť, deti aj dospelí, ho aj patrične využívali – futbalové a basketbalové ihrisko najmä na loptové hry, atletický ovál na behanie.
Nespočetné tréningové kilometre som tu nabehal aj ja, najmä vtedy, keď kvôli počasiu a skorej tme sa nedalo behať v obrovskej prírodnej telocvični – v ťahanovskom lese (o ktorého budúcnosť a prístupnosť stále panujú obavy).
Zrazu sa však oplotený areál začal z ničoho nič zamykať a verejnosť sršala nespokojnosťou. Starosta Betuš aj so svojím zástupcom Petrvalským, ktorí kandidovali za platformu Šport do Košíc, sa pred kritikou aj pred hľadaním riešenia utiahli do závetria. Oplatilo sa. Ľudia postupne rezignovali a kritika utíchla.
Nebezpečné preliezanie plota športuchtivými ľuďmi sa tak stalo folklórom a súčasťou špeciálneho ťahanovského viacboja. Betuš s Petrvalským nevyužili ani možnosť prenájmu školských športovísk mestskou časťou pre ich využívanie širokou verejnosťou, za ktorú sami zahlasovali v mestskom parlamente ako mestskí poslanci.
Rozuzlenie snáď prinesie prebiehajúca rekonštrukcia bežeckého oválu z európskych peňazí, keďže na tieto projekty sa zrejme vzťahuje podmienka ich prístupnosti aj pre verejnosť.
EMŠ sa ani neobtrelo o vylepšenie žalostného stavu cyklistických cestičiek v meste, ktoré môžu v sebe ideálne spájať športový a dopravný účel.
Spomenuté príklady vytvárajú príležitosti pre skrytý klientelizmus v tom, že profit z EMŠ si zliznú predovšetkým privilegované športové kluby lojálne k vedeniu mesta.
Preto hodnotiace kritériá vymyslené euroúradníkmi (maximalizácia športových podujatí a ich účastníkov) považujem za nevhodné a zároveň nedostatočné. Sami osebe totiž nevytvárajú trvalé podmienky pre športovanie čo najväčšieho počtu obyvateľov mesta všetkých generácií tak, ako sú ciele EMŠ deklarované.
Na záver
Masové športovanie je dôležitou spoločenskou nadstavbou a meradlom kvality života ľudí.
Slávny MMM predurčil Košice na to, aby boli doma aj vo svete vnímané ako svetové mesto športu dávno pred získaním titulu EMŠ.
Patrím k mnohým, u ktorých práve MMM vyvolal túžbu zdolať maratónsku trať. Z vlastnej iniciatívy, bez sponzorov, klubov, trénerov som najprirodzenejším spôsobom prepadol vytrvalostnému behu, a ten sa stal na dlhé desaťročia súčasťou môjho života.
Mne teda EMŠ nechýba.
Šport symbolizuje čistotu a zmysel pre fair-play. Ak však šport začnú riadiť prostredníctvom peňazí lobbisti a politici, ľahko ho zneužijú na vlastné zviditeľňovanie sa.
Zatiaľ čo pre politika je ukazovateľom úspešnosti štatistika uskutočnených športových podujatí, pre športuchtivých ľudí sú to podmienky na športovanie. Ideálne je nájsť rovnováhu pomeru úsilia a peňazí vynaložených do jednotlivých podujatí a do vytvárania podmienok.
Lebo keď sa peniaze „prejedia" na podujatiach, nezvýšia na investície.
V Košiciach išlo predovšetkým o počítanie podujatí a účastníkov – dokonca aj pasívnych divákov.
A to nielen preto, že práve na nich si najlepšie budoval imidž primátor Raši.
Ale aj preto, že na základe týchto ukazovateľov získali Košice k titulu EMŠ aj prívlastok „najlepšie".
Odpoveď na článok autora Karola Labaša
Dňa 15. 1. 2017 uverejnil denník Korzár Košice na svojej webovej stránke článok od autora Karola Labaša, s názvom: „Európske mesto športu – fraška s politickým pozadím“.
Uvedený článok obsahuje celý rad nepravdivých, neúplných a pravdu skresľujúcich skutkových tvrdení, ktoré v súvislosti s čestným titulom Európske mesto športu 2016, hrubým a necitlivým spôsobom poškodzujú názov a dobrú povesť Mesta Košice. Predovšetkým spochybnením transparentnosti projektu Európske mesto športu (EMŠ) 2016, vrátane dehonestácie práce všetkých, ktorí sa na príprave a realizácii športových podujatí v rámci EMŠ 2016 podieľali.
Karol Labaš v článku uviedol: „Dá sa povedať, že Košice vyhrali už pred spoločnou návštevou komisie v Košiciach...Asi nik nevie s kým súperili, víťazstvo nebolo vydreté a prišlo akosi samo od seba. Stačilo Vorelovi zaplatiť výlet do Košíc (letenky, strava, ubytovanie), a „opitého rožkom“ ho previesť starostlivo vybranou trasou košickej potemkinovskej dediny.“
Mesto Košice bolo prvé mesto na Slovensku, ktoré sa uchádzalo o prestížny titul EMŠ 2016, preto z dôvodu zistenia všetkých relevantných podmienok, pozvalo do Košíc v článku spomínaného pána Vorla z Českej republiky. Do Košíc vtedy pricestoval prvýkrát. Netajil svoje nadšenie zo športových aktivít, ktoré Košičania robia, preto vyhlásil, že bude hlasovať za to, aby titul získalo mesto Košice.
Pán Vorel však nebol jediný člen komisie, ktorá rozhodovala o kandidatúre Košíc. Komisia bola zložená z piatich členov, každý hlasoval samostatne, a kandidatúru Košíc obhajoval primátor mesta.
Nešlo o žiadny lobbing, ani to nemalo absolútne nič spoločné s politikou ako vo svojom článku tvrdí K. Labaš.
Mesto Košice nevedelo vopred ani to, s kým o zisk titulu EMŠ 2016 súperí, pretože to nedovoľuje štatút ACES z dôvodu, aby sa mestá – kandidáti, nemohli vzájomne ovplyvňovať. Kto bol súperom Košíc sa Košičania dozvedeli až v novembri 2015 pri preberaní titulu v Bruseli.
Ďalej autor v súvislosti s titulom Košice - Európske mesto športu 2016 v článku uvádza, že “...privilegovaní profitovali, verejný záujem ostal nepovšimnutý.“
Ako príklad prezentoval uzamknuté školské ihriská, konkrétne ihrisko pri ZŠ Belehradská uprostred Sídliska Ťahanovce. K. Labaš tvrdí, že kým Košice neboli EMŠ, areál bol neobmedzene prístupný verejnosti. „Zrazu sa však oplotený areál začal z ničoho nič zamykať a verejnosť sršala nespokojnosťou,“ tvrdí Labaš.
Pravda je ale taká, že ihrisko na Belehradskej ulici bolo uzamknuté z dôvodu ochrany majetku, keďže v roku 2015 bolo na celej budove školy porozbíjaných 26 okien, a v priestore vonkajšieho ihriska sa povaľovali rozbité fľaše a odpadky.
Preto bol schválený dodatok k pravidlám prenajímania školského majetku, v rámci ktorého boli počas školských prázdnin a v čase voľna, ihriská dané bezplatne do správy mestským častiam.
V závere článku sa K. Labaš vyjadril: „Spomenuté príklady vytvárajú príležitosti pre skrytý klientelizmus v tom, že profit z EMŠ si zliznú predovšetkým privilegované športové kluby lojálne k vedeniu mesta...“.
Avšak, práve v roku 2016, kedy boli Košice Európskym mestom športu, bolo v rozpočte mesta vyčlenených na športové aktivity 7 066 000 eur. Okrem investícií do športovej infraštruktúry zahŕňala táto suma aj dotácie na mládežnícky šport, medzinárodné športové aktivity a športové aktivity pre verejnosť.
Do decembra 2016 mesto investovalo do rekonštrukcie školského oválu ZŠ Belehradská 80 000 eur, do rekonštrukcie bazénu ČH – športový bazén, 4 200 000 eur. Rekonštrukcia školského oválu ZŠ Trebišovská si vyžiadala 75 000 eur, rekonštrukcia školského oválu a multifunkčného ihriska ZŠ L. Novomeského 140 000 eur, výstavba troch workoutových ihrísk 60 000 eur a výstavba Inline oválu ZŠ Bukovecká 70 000 eur.
Sponzorské príspevky od partnerov projektu Košice - EMŠ 2016 predstavovali sumu 460 000 eur. Tieto financie boli investované do športových aktivít, ktoré sa počas roku 2016 uskutočnili (http://www.emskosice.sk/o-projekte/moznosti-partnerstva).
Mesto Košice pridelilo 21 košickým mestským častiam na projekt EMŠ 2016 146 000 eur. S prispením mestských častí čiastkou 68 830 eur išlo celkovo o 213 830 eur. Tieto zdroje boli použité na 93 rôznych športových akcií pre občanov priamo v mestských častiach.
Boli postavené nové (outdorový fitness park MČ Barca, posilňovňa MČ Lunik IX, workoutové ihrisko MČ Šaca) športové zariadenia, a zrekonštruované boli futbalové ihrisko v MČ Krásna, Inline chodník MČ KVP, Multifunkčné ihrisko MČ Lorinčík, stolnotenisová herňa MČ Myslava, športový areál MČ Poľov, športové ihrisko MČ Šebastovce, futbalové ihrisko MČ Ťahanovce – obec, a workoutové ihrisko, petangové ihrisko a oplotenie športového areálu Olympia – MČ Sídlisko Ťahanovce.
Na súťaž o „Najlepšiu mestskú časť Európskeho mesta športu“ bolo vyčlenených 110 000 eur. Zvíťazila MČ Košice - Sídlisko Ťahanovce, získala 80 000 eur na atletický ovál. MČ Košice - Nad jazerom získala 10 000 eur na fitpark, takú istú sumu aj MČ Košice – Juh na opravu rolby, chladiaceho zariadenia a na športový areál. Po 5 000 eur získali MČ Košice – Západ (Beach plaza a street futbal pred OC Galéria), a MČ Košice - Dargovských hrdinov na workoutové ihrisko.
Martin PETRUŠ, vedúci kancelárie primátora
Autor: Karol Labaš
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
