Čo marec 2016 slovenskému voličovi dal a už nikdy nevezme, je vedomosť, že rečiam, kto s kým „si nevie predstaviť koalíciu" (resp. nikdy nepôjde a pod.), nemôže veriť ani toľko, koľko dovtedy.
Toto je zmena reality v kľúčovej rovine dôvery, s ktorou nepohne ani nová generácia na čele takej tradičnej strany, akou je KDH. Alojz Hlina, ktorého si po veľkých žalúdočných ťažkostiach zvolili za predsedu po tom, čo tragicky - pre seba i Slovensko - vypadli z NR SR (o 12 stotín percenta hlasov), dnes pekne hovorí o koaličných preferenciách v budúcnosti.
Jeho palcom k zemi Smeru - inak napravo aj naľavo - sa dobre počúva, ale nemá žiadnu váhu. A až v druhom rade preto, že práve na spolupráci so Smerom sa KDH už raz natrhlo. Pričom vplyvné sily, ktoré boli proti - Palkovci, neskôr Lipšic - hnutie dávno opustili, čo len odľahčuje slová toho predsedu, ktorý i tak nemá staré ovečky, ku ktorým prišiel ako mladý bača, úplne pod kontrolou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
