Milan Markovič. (zdroj: archív)

Ono sa to vlastne dá čakať, že s príchodom nového roku sa začnú množiť vinše. Dejú sa také veci.

Rovnako veľkonočné či vianočné sviatky poskytujú taký dôvod, narodeniny, meniny, promócie, to všetko ponúka príležitosť gratulantom, ktorí sa sčasti chcú pripomenúť, sčasti splniť povinnosť, prípadne sa len prispôsobiť, keďže sa to patrí a robia to všetci.

Ale nájdu sa aj želania z úprimného srdca s odhodlaním potešiť a zohriať.

Každopádne však tá najspoľahlivejšia a najuniverzálnejšia šanca zavinšovať každému a všetkým je práve Nový rok.

Zašli časy, keď sa nám do schránok poschádzali pohľadnice pestrých farieb, o to častejšie však pípajú esemesky, hromadia sa e-mailové správičky či fejsbúkové a iné podobné odkazy, neraz plné anjelikov, obláčkov, svätožiar či lúčov slnka, lebo gýč je vždy poruke a ak aj adresáta nejak zvlášť nepoteší, určite ho nerozzúri.

Obsah sa však príliš nepomenil. Šťastie, zdravie, úspechy a lásky plné hrste – raz len tak vecne, občas až neadresne, ale sem-tam aj bez fráz a sviatočných klišé a stane sa, že aj čosi neformálne, originálne, ba až archivovaniahodné sa na displeji nájde.

Pohromu veští snaha o rýmovanie, nedorozumenia prináša stručná (zrejme hromadná) správa bez podpisu a z neznámeho čísla či adresy.

Zovšednela už táto prax za tie roky, ale mňa stále ešte neopúšťa zvedavosť. Príde čosi nevšedné, ozve sa niekto zaujímavý a dokonca nečakaný?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.