Vianočné čudá a príšery

U nás nosí darčeky Ježiško, v anglicky hovoriacich krajinách je to Santa Claus, no existujú aj omnoho divokejšie symboly Vianoc. Tieto sú naozaj uletené.

Horiaca koza

Koza je symbolom Vianoc pre celú Škandináviu a tamojším deťom roznášala darčeky už od starých germánskych čias. Dnes to už robí škriatok, no vianočná koza ho pri tom sprevádza. Presne tak ako sob Rudolf Santa Clausa.

Najslávnejšia je vianočná koza zo švédskeho mestečka Gävle. V roku 1966 ju tam prvý raz postavili v nadživotnej veľkosti zo slamy priamo na námestí.

Dnes má svoju vlastnú stránku na Facebooku a na Instagrame a pridružil sa k nej aj ďalší bizarný zvyk.

Už tridsaťkrát totiž trinásťmetrovú gavelskú kozu ktosi podpálil alebo inak zničil. Raz sa dokonca pokúsili uniesť ju vrtuľníkom. Strážili ju viaceré švédske celebrity a Švédi uzatvárajú stávky, či prežije Vianoce v poriadku.

Strašidelná mačka

Aj na Islande sa s Vianocami spája zviera – mačka Jólakötturinn. Rozhodne nie je milá a prítulná, ale ide o krvilačného zabijaka, ktorý vraj obchádza dediny a zožerie každého, kto na Štedrý večer nedostal nové oblečenie.

Tento čudesný zvyk má vraj korene v tradíciách starých farmárov, ktorí sa snažili do Vianoc spracovať vlnu. Usilovným robotníkom sľubovali nové šaty, lenivých, naopak, strašili, že nedostanú nič. A ešte ich aj zožerie veľká mačka.

Strašidelných bytostí chodí po svete počas Vianoc viac. Vo Walese je to Mari Lwyd – hrôzostrašná postava v bielej plachte, ktorá má namiesto tváre konskú lebku.

Deti v Južnej Afrike zasa straší malý Danny – neposlušný chlapec, ktorý kedysi zjedol koláčiky, čo jeho babička nachystala pre Santa Clausa a vraj ho od zlosti zabila.

Vyprázdňujúci sa Caganer

Medzi vianočné bizarnosti určite patrí postavička kakajúceho roľníka v tradičnej katalánskej červenej čiapke, ktorá býva súčasťou katalánskych betlehemov. Panáčik sa volá Caganer a zvyčajne býva učupený niekde v tmavom rohu stajne.

Ako sa dostal do duchovnej scenérie, nie je jasné, no údajne sa v betlehemoch objavuje už od 17. storočia. Etnograf Joan Amades jeho funkciu vysvetľuje tak, že „ľudia verili, že tento ‚vklad‘ symbolicky zúrodní pôdu v betlehemoch a zabezpečí tak plodnosť scenérie z jasličiek na ďalší rok. A spolu s ňou zdravie tela a pokoj ducha“.

Caganer však nie je jediná katalánska tradícia spojená s vyprázdňovaním.

Veľmi populárny je Tio de Nadal, vianočné poleno, ktorému sa často hovorí aj „kakajúce poleno“. Ide o kus dutého dreva s namaľovanou tvárou, ktoré je prikryté dekou. N

a Štedrý deň doň deti tlčú palicami a spevom ho vyzývajú, aby sa vyprázdnilo. A ono im – možno od strachu – vypustí sladkosti.