Tým, že Fico na sneme identifikoval hneď dvoch triednych nepriateľov štátostrany – rómske osady a novinárov, sa určite, ako parafrázoval na záver snemu „topolánkovsky neposral“.
Naopak, súdruhov budovateľov aj spevavého únoscu z Elektry o konskú dávku dobrého matroša bezkonkurenčne tromfol. A zaradil sa do tradície politických zombíkov, ktorí prešvihli čas, priestor aj vlastný národ.
Na takýto druh populistickej agendy je totiž krátka aj vedecká terminológia. A vyzerá to tak, že po smeráckej adventnej derniére v prešovskom divadle bude pravdepodobne potrebné revidovať dva slovenské slovníky. Politologický a sociologický.
Divízii nájomných spindoktorov treba každopádne za miliardovú, miestami až heroickú kreatívu zatlieskať. Najlepšie v stoji. Pretože kopnúť si do najslabšieho a mundúrne sa odbaviť nad dlhodobo a nekriticky mystifikovanou rómskou menšinou v štýle a la Kotleba (Tras sa o percentá!), to už je iná liga.
Bravó! Z vyprázdnenej ideovej náplne strany sa im hneď z voleja podarilo urobiť dokonalé postnacionalistické vákuum, v lepšom prípade – a to naozaj pre všetkých, čiernu dieru. Ostáva len dúfať, že sama seba pohltí čím skôr. Ale hlavne klídek vážení, hlavne aby sme sa z toho nepo ...
Tento článok vyšiel vo vianočnom dvojčísle týždenníka MY Prešovské noviny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
