V súvislosti s koncom Západu, ktorý už mnohí cítia v kostiach, sa točí aj silná debata o elitách. Respektíve "elitách". (Čitateľ vie, úvodzovkami pri elitách si občas vypomáhame - v závislosti na osobách a kontextoch - už 15 rokov.)
Tá debata má dve korytá. Jedno je „zlyhávanie elít", pod čím hviezdokopy kritikov rozumejú jednak politikov a jednak ľavicový „intelektualitariát". Koryto č. 2 sú náreky, že „elity, ktoré desiatky rokov určovali hodnoty, už nedokážu ovplyvniť konanie más, strácajú vplyv" (Oskar Világi naposledy).
Akože sociálne siete mažú rozdiely medzi pravdami a lžami, filozofmi a bláznami atď. a elity sa rozplývajú v hlúpom dave.
No. Toto je téma na štyri hrubé knihy.
Keď ale pôjdete v elektronických archívoch dozadu, tak nájdete už z tohto miesta veľa odkazov na motívy, že s elitami („elitami") je zle-nedobre.
Čo zrejme odkázané nebolo, je to najhoršie. Kríza nemá rozumné riešenie, keďže aj najneschopnejšie a najskazenejšie elity („elity") sú lepšie než vláda neelity a revolúcia.
To sme si povedali, už keď bolo v móde „Occupy Wall Street", zamlčané akurát zostalo, že elity s úvodzovkami aj bez sa nedajú vymeniť, keďže kľúč, akým sa - prevažne, ale v určujúcej miere - reprodukujú, je pilier systému.
Je ním kontraselekcia, uprednostňovanie (pod)priemeru, morálneho i intelektuálneho, keďže pustiť nadpriemer do pozície pod sebou rovná sa ohrozeniu seba samého, vlastného postavenia v sociálnom rebríčku.
Platí to pre štátny a - áno - (v menšej miere) aj súkromný sektor.
Pozrite sa na Hlávkovú. Nie „patriarchálny štát" ju vypudil, ako tvrdí ideológ užívajúci fixnú ideu pre každú príležitosť, ale konštrukčný kód „systému", ktorý nemá ani v päte selekciu na princípe genderu, ale úplne iných. r.
To, že prišla na svinstvo, je akože „oops", imunitný systém u Lajčáka mal technickú poruchu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
