Ak existuje jeden použiteľný odkaz tzv. snemu Smeru, tak je ten, že stav pacienta, ktorý nikdy nebol dobrý, sa rapídne uberá k zhoršeniu.
Aj keď, iste, hlavný bod programu - masturbácia ega predsedu - je stabilne nemenný sedemnásť rokov, obsah ukájania podlieha, zdá sa, regresívnym procesom. V lebke, ale má to súvislosť aj s vonkajším svetom.
Nie je raritou, že politici nenávidia médiá až do stavu, že meno, na ktoré im prídu, je „prostitútky" (a pod.).
Fico nie je prvý a nebude ani posledný. Naopak, z podstaty nastavenia systému vyplýva veľké napätie, ktoré vidieť všade a je normálne.
Individuálne sa diferencujú až formy, ktorými ten-ktorý politik emóciu spracuje a pustí von.
S „trumpovaním" to napríklad už všetci preháňame (na ospravedlnenie autora - ak píše o Trumpovi, tak vec niekam posúva), ale jeho posledná tweetová komunikácia s komikom Baldwinom a niektorými printmi nemá ďaleko od Fica.
To, čo sa rinulo z Prešova, je však obsesia, paranoja či už vedome stimulovaná, alebo celkom mimovedomá. V zmysle spontánny výron bez marketingového popudu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
