Veľa kriku - nie pre nič, ale prepáleného - vyvolalo testovanie PISA, ktoré raz trojročne skúma čitateľskú a počtársku gramotnosť (plus teraz aj prírodovedeckú) žiakov deviatakov.
Sotvakoho prekvapí, že naše deti skončili medzi cca 35 krajinami nie na úplnom chvoste, ale tesne pred ním vo všetkých disciplínach.
Náreky a žalmy sa zniesli nad Slovenskom, počuť dokonca „o hlúpnutí národa" .
A ešte aj iné permutácie výrazov hlúposť, hlúpy, čo donedávna bolo - veď vy viete - výsadou autora tohto textu. Prečo sa teda nepridáva k zboru?
Aspoň z dvoch dôvodov, pričom nepopiera, že PISA sa patrí brať so všetkou vážnosťou.
Po prvé, dôvera k rôznym sondám, štúdiám, indexom toho či onoho (a pod.) u neho (so starobou) rapídne ubúda.
Na tomto mieste spochybnil už kdečo, ale sotvačo sa dá presvedčivejšie ako PISA.
Ak sa totiž v poslednom vagóne vezú (so Slovákmi) aj žiaci z Izraela, tak vzťah medzi výsledkami a funkčnosťou štátu resp. kvalitou vzdelania, ktorý sa tomuto testu prisudzuje, bude asi veľmi voľný.
Izrael je asi po desiatich linkách - od všetkých známych technológií zemegule, cez startupový ekosystém a kvalitu riadenia štátu - taká svetová špička, že kdesi musí byť chyba.
Či v metodike, či vyhodnocovaní dát, atď. si hádať v živote nedovolíme, avšak až takpovediac vzťah kauzality - ktorý sa sugeruje a vníma fatálne - medzi PISA a vzdelanosťou resp. úrovňou školstva proste nie je.
Inverzný dôkaz je rebríčkovo líderské Fínsko, ktoré nepotrebuje PISA, aby sa jeho školstvo dávalo za vzor a model kdekade.
Od pádu Nokie sa však krajina - PISA-NEPISA - nevie vysomáriť z recesie a z akejsi „nevízie". (Štát je spravovaný dobre, to je tiež pravda.)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
