Zrušenie amnestií Mečiara je evergreen, ktorý nastoľuje to lepšie, ponovembrové krídlo slovenskej politiky osemnásť rokov, odkedy sa Mufti odobral do Elektry na prvý odpočinok.

(Za Dzurindu I nechodil VM ani do NR SR. Mandát - symbolicky a účelovo, aby ho nezavreli - prenechal Lexovi).

To horšie resp. katastrofické krídlo s prednovembrovým rodokmeňom, dušou i zvykmi naopak, zubami-lopatami, nechtami-motykami bráni odomknutiu cesty k dosiahnutiu spravodlivosti.

Čiže potrestaniu páchateľov únosu malého Kováča, ktorí - ako je notoricky známe - boli či príslušníci štátnej moci, či jej nájomní agenti.

Konfigurácia, ako obvykle, sa javí teda čiernobielo, na čom nič nemenia ani včerajšie hlasovania v NR SR, kde vedno s Ficovou deklaráciou prekĺzol do druhého čítania aj Budajov priamy „amnestoruš".