ŠTRASBURG. Nemecká režisérka natočila príbeh o mladých európskych karieristoch, ktorí nemajú čas na nikoho a na nič. Ani na samých seba.
Mladí ľudia sú ochotní obetovať práci súkromie, pretože túžia po kariérnom raste a uznaní. Založenie rodiny a stály partnerský život odkladajú na neurčito. Strácajú sociálne väzby nielen so známymi, ale aj s najbližšou rodinou.
V týchto časoch prichádza 39-ročná nemecká režisérka Maren Ade so smiešno-smutným príbehom o zlepení roztrhaného puta medzi otcom a dcérou. Story je tiež dcériným hľadaním samej seba a zmyslu života. Na tejto ceste bádania jej dáva otec trochu zvláštne vodidlo.
Nemecko-rakúska komediálna dráma Tony Erdmann je typickým klubovým film, v ktorom nečakajte žiadnu výraznú akciu, dej v ňom plynie pomaly, ale o to viac sú dôležité malé náznaky v rozhovoroch či činoch hlavných hrdinov.
Európske ocenenie
Film koncom novembra získal cenu udeľovanú Európskym parlamentom LUX Prize. Maren Ade krátko po ceremoniáli, kde jej a celému tímu odovzdali víťazstvo, netajila radosť.
Považuje za výnimočné, ak možno aj pomocou filmu spájať ľudí počas dní, akými si prechádza celá Európa.
„Pre mňa je kino silné médium. Môže nás preniesť na iné miesta. Ak film rozpráva príbeh a je za ním vidieť autora, to je to najdôležitejšie."
Čo ju teší, je fakt, ak sa výhercom ceny LUX Prize môže stať aj nepolitický film, teda taký, ktorý je rozprávaním o bežnom ľudskom osude a nie o politickom procese.
O nemeckom humore
Keďže o Nemcoch sa hovorí, že často nedávajú najavo svoje pocity, diváci jej filmu vraj boli prekvapení, že sa pustila do natáčania komédie. „Prišlo im to smiešne. Je mnoho komédií, ktoré nemám rada a nikdy by som na ne nešla, ale netreba zase veriť, že existuje len jeden nemecký humor."
Režisérka a scenáristka v jednej osobe tvrdí, že nemá len svoj nemecký svet, ale jednotný európsky a Európa sa stala priestorom pre jej príbehy. „O tom je aj môj príbeh. O mladej žene, ktorá žije v zahraničí a žije globálnym životným štýlom. Táto story je prirodzená a ja som rada za to, že máme Európu a tak je okolo nás viac vzduchu."
Šesťročná výroba zbehla rýchlo
Na výrobe Tonyho Erdmanna strávila Maren dlhých 6 rokov. S úsmevom pripomína, že to aj vidieť na jeho stopáži (vyše 160 minút - pozn. red.).
„Je to dlhý film, čiže akoby som robila 2 filmy. Jeho obsah sa v tom čase menil, upravoval. Mala som veľa času a pre mňa to bola výhoda, veľa vecí som sa musela za pochodu naučiť. Pre mňa tých 6 rokov zbehlo naozaj rýchlo, pracovala som každý deň. Film je ako dobrá polievka, musíte ju variť dlho, čím dlhšie, tým je lepšia."
Cena LUX Prize sa udeľuje európskym filmom 10 rokov. Európsky parlament verí, že kino je masové a kultúrne médium a môže byť ideálnym pohonom na debaty o Európe a jej budúcnosti. Vlani sa medzi nominované snímky dostal film maďarského režiséra Lászlóa Nemesa z prostredia koncentračného tábora Saulov syn.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
