Veselá dvojica, ktorá má na konte množstvo albumov, DVD a najnovšie aj kníh, objavila pred rokmi dieru na trhu. Zistili, že aj deti potrebujú mať svojich interpretov.
Koncerty majú pravidelne vypredané, čo Máriu mimoriadne teší, aj keď to občas znamená, že je dvadsaťštyri hodín sedem dní v týždni obklopená deťmi. Raz svojimi a potom cudzími.
Copatá Spievanka v červených nohaviciach či šatách privádza do vytrženia väčšinu detí. Rodičia vedia, že stačí pustiť CD alebo DVD a razom sa dlhá cesta autom s umrnčaným dieťaťom zmení na prechádzku ružovou záhradou.
Mária Podhradská a Richard Čanaky, teda Spievanka a Zahrajko, majú každý tri deti. Veľmi dobre teda vedia, čo na drobcov funguje a čo nie.
Dokonca si vymieňajú vtipné historky o tých svojich: „Keď idete v aute štyri hodiny do Popradu, všetko preberiete," smeje sa Mária, ktorá spolu s manželom vychováva štrnásťročného syna a dvanásťročnú a šesťročnú dcéru.
O prioritách
Mať dnes tri deti nie je práve bežné. Ukočírovať celú rodinu tak, aby nemal nikto pocit, že je zanedbávaný, je náročná každodenná úloha. Ide to o to ťažšie, že Mária je často na koncertoch na opačnom konci Slovenska. Priznáva, že aj ona má občas chvíľky, keď má pocit, že sa na ňu rúti celý svet:
„Prišli také chvíľky, ale našťastie len chvíľky, stalo sa, že bolo vypätie, a ušla som niekam na tri hodiny, zabehať si a tak. Samozrejme, dôležité je nastaviť si priority, aj ja som mala situácie, keď som bola v časovom strese, lebo bolo treba riešiť veci okolo práce, zdanlivo dôležité - niečo s CD alebo DVD. Dnes ale nie som nervózna na deti kvôli robote, to sa už nestáva. Mám prioritu - vzťah s deťmi a pokoj v rodine, to mi práca nemôže vziať," zverila sa v rozhovore pre portál lenpreženy.sk.
Hranice neposúva
Každé z detí je svojská osobnosť. Kým na dievčatá platí jedno, na syna druhé. „Pri našej 6-ročnej Katke stačí prísnejšie povedať a hneď je to vykonané, čo už menej platí u 14-ročného syna. On je extrovertný cholerik a rovnako to bolo, keď mal dva roky či štyri, prejavovanie jeho silnej vôle nebolo jednoduché," vysvetľuje.
„Ale hoci je v puberte, teším sa, že máme tolerantný vzťah. Keď vidím, že je nahnevaný, pošlem ho do izby s tým, že momentálne nie je vhodné sa baviť o riešení problému. Deti majú tendenciu posúvať naše hranice, ale ja som ich pevne stanovila a nezmením ich. A rešpektuje sa to."

Radosť si robí háčkovaním
Mária sa smeje, že by pokojne prijala aj štvrté dieťa, no rešpektuje rozhodnutie manžela: „Vždy som chcela mať veľkú rodinu," dodáva.
Najväčším oddychom od každodenného zhonu je pre ňu háčkovanie.
„Robí mi to obrovskú radosť. Začala som čiapkami, ale už som si uháčkovala aj kabátik, teraz si robím sako. Nie som konzumentka značiek, aj keď sa stane, že si občas možno kúpim niečo drahšie, jednu vec, z ktorej sa dlho teším. Snažím sa k tomu viesť aj deti, aby sme mali základné veci, nie veľa, aj tak rýchlo rastú, a naučili sa kombinovať."
Najkrajší vianočný darček
Blížiace sa sviatky pre mnohých strácajú čaro práve kvôli veľkému tlaku obchodníkov. S Máriou však reklamy a čokoládové figúrky v polovici októbra nič nerobia.
„Vianoce prežívam duchovne, ale veľmi si užívam aj tú slávnostnú atmosféru, piesne, ktoré sa inokedy nespievajú, všetko je také pekné, vysvietené, voňajú koláče, jeme špeciálne jedlá, možno sneží, v telke sú rozprávky, dávame si darčeky a tešíme sa z toho."
Teší sa najmä na stretnutia so širšou rodinou a priateľmi: „To si skutočne užívame a vnímam to ako veľký dar. To je práve ten najlepší vianočný darček, samozrejme, popri koženej kabelke, ktorá by mi vydržala viac ako rok. Treba si urobiť radosť aj z pozemských vecí," dodáva so šibalským úsmevom.


Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.