Rétorické kladivo, ktorým mlátil vo frekvencii, razancii i popisnosti doteraz neslýchanej, zakladá dojem „silného týždňa" Roberta Fica. Ba dokonca, tvrdia veľmi zlé jazyky, bol to týždeň vôbec najsilnejší.
Pričom porovnávacou základňou nie je jeho tretí mandát, ale celých (takmer) desať rokov pobytu na Úrade vlády.
Odprisahať, či bomby typu protislovenskej prostitúcie, prihlásenia sa k Fidelovi Castrovi či protinovembrového revizionizmu (prejav k Dubčekovi), majú potenciál byť fatálne pre budúcnosť, sa ešte nedá.
Trúfalosť by tiež bola vylúčiť, že to všetko, čo sme vypočuli, bol produkt akejsi marketingovo-komunikačnej otočky (reformy).
Čiže žiadna politika vybíjania blokov „politickej korektnosti".
Tu všade tápeme, hoci „na omak" evidentné napr. je, že z dielne Tomáš, Bednár & spol. tento manuál ozaj nevyšiel.
Bod, kde končí tápanie a blížime sa fakticite, je ale tu: Nátery falošnými farbami a maškarné prevleky, ktorými - ledabolo, ale predsa! - Fico zakrýval svoje boľševické prirodzenie, ešte nikdy, nikdy neboli vyzliekané tak otvorene a so zablokovanou možnosťou dodatočnej reinterpretácie.
Všimli ste si dobre: Od samotnej reči o prostitúcii je azda podstatnejší spôsob.
Fico vyvinul maximum non- i verbálnej gestikulácie, aby presvedčil publikum, že to, čo ide povedať, nie je úlet, ale dôkladne premyslená pozícia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
