Milan Markovič. (zdroj: archív)Na čokoľvek ďalšie škoda času. Žijeme rýchlo, žijeme len raz. Príklady nájdeme úplne všade.
Prihlásila sa u mňa akási agentúra. Napísali mi, že to moje kabaretenie sa im vidí byť perspektívne a že sa teda postarajú o perfektnú šnúru, čiže väčší zájazd po viacerých mestách a že hneď vypracujú projekt, lebo všetko potrebné si už našli na internete, takže ideme na to.
O pár dní som už na monitore čítal, že plán zájazdu už dali dohromady, reklama je tiež hotová a že teda budem zízať. Zízal som.
Názov predstavenia pozmenený, názov kabaretu vynechaný úplne. Oficiálny plagát rozobratý na kúsky a do nich vsadené fragmenty, nad ktorými dominovali naše mená. Že také dačo teraz frčí a rozhodne zaberie. A to sme sa ešte s nikým nestretli, poznal som len e-mailové adresy.
Vravím do telefónu: Keby sme sa aspoň raz zišli, tak si všetko vydiskutujeme za polhodinu a nemuselo dôjsť k experimentom, s ktorými nesúhlasím. Odpoveď: Škoda času na stretávanie. Dobre teda, čosi upravia a vyrážame.
O tri dni poslali kompletný plán aj s „upravenou“, t. j. ešte horšou propagáciou. A že už treba súhlasiť, lebo nás tlačí čas a oni už pracujú na ďalšom ívnte. A rozpočet bude veľkolepý!
Odporučil som milým „kreatívcom“, aby rozpočet presunuli na ívnt a už nevolali a nepísali. Spadnuté brady zrejme nedali do pôvodnej polohy dodnes.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
