Aj keď nás obvinia z vulgarity či iných necností (sexizmu) - jeden nikdy nevie - žiada sa povedať, že slovenský stranícky život bez konskej dózy viagry je odsúdený na vyhynutie.
Zájde na vypadnutie z reality a márnosť z márnosti.
Niežeby partajné snemy či programové konferencie mali avizovať útoky na zimné paláce či iné revolúcie. Božechráň.
Z víkendových zrazov SaS a Most-Híd ale takmer ako pálenka razí rozhodnutie neuznávať realitu sveta. Je mimo kontext vesmíru, ak hlavnou správou zo sobotňajšieho SaS - štyri dni po zvolení Trumpa - je, že programovou prioritou strany je odvodový bonus.
Odhliadnuc od faktu, že ten bonus bol uskutočniteľný (testovateľný ) možno päť rokov po vynájdení (Milton Friedmann), a že dnes je módny hit mladší brat bonusu, tzv. základný príjem pre každého, podstatné je, že nemôže byť normálnej „programovej konferencie", ktorá by tri dni po americkej voľbe mohla mať inú prioritu než bezpečnosť.
A je úplne jedno, čo bolo napísané v scenári.
Ak je strana živý organizmus, elementárnym prejavom toho je, že reaguje a počúva na - s odpustením za klišé - výzvy doby. Klebetiť o bonuse či hmotnej zodpovednosti politikov - jedno ani druhé nikdy neprejde - je zvlášť mimo misu vtedy, keď samotnému predsedovi je „oveľa milší" Trump (ako Hillary) z dôvodu, že nebude robiť „svetového policajta".

To by totiž malo členskú základňu SaS - ak sú teda nejakí liberáli - tak vydesiť, že bez návrhu na mimoriadny snem s jediným bodom programu (hádajte, akým) by z Modry neodišli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.