Vraj sa bude naša hlava štátu, ako som sa dočítala, zvlášť zaujímať o obchvat Prešova.
Lebo doň ide príliš veľa peňazí.
Som zvedavá na výsledky jeho prieskumu. Kde, čo, ako, za koľko, prečo vtedy, prečo nie teraz.
A tíško dúfam, že si niekedy z Popradu odskočí aj do jeho krajského mesta.
Len tak, povoziť sa. Po tých „skromne“ zapchatých cestách.
Nech sám vidí, či to je len akože vyplakávanie šoférov na akože plných cestách. Lebo takto to podľa niektorých je.
Jeden analytik nedávno Prešov navštívil. Paradoxne, práve ten, kto mal posúdiť stav dopravy v tomto srdci Šariša. A paradoxne práve on zistil, že vlastne tu máme dopravný raj. No ľaľaho!
Tak sa mi zdá, že to bol škaredý Murphyho zákon a všetky autá sa pred ním schovali i kolóny rozpustili.
Len aby sme v hanbe neostali.
Chcela by som mať takúto šoférsku charizmu. Žeby počas mojej jazdy Prešovom kolóny mizli. A na zelenú v smere zo Sabinova do Vranova prešlo za 40 sekúnd naraz 40 áut.
Škoda, nemám to čaro. To majú asi len tí páni, čo sú na to školení.
A vlastne – načo stavať obchvaty na východe? Tu, Pánu Bohu za chrbtom, môžeme byť radi, že máme autá. Obchvat či plynulá doprava sú extra benefit. Á la západ.
Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY č. 44/2016, v predaji od 8. 11. do 14. 11.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
