V uplynulých dňoch ste mohli vďaka našej súťaži vyhrať nový album kapely Kandráčovci. Stačilo splniť jednoduchú úlohu – poslať nám vaše obľúbené hlášky a slovíčka vo vašom nárečí.
Súťaž sa stretla s obrovským záujmom a do redakcie sme dostali množstvo zábavných slov a fráz v abovskom, zemplínskom, spišskom, šarišskom či goralskom nárečí a tiež v rusínčine.
Z toho sme pre vás pripravili parádny a hlavne veselý východniarsky mix. Skúste, koľko slov ovládate?
Koho poteší nový album Kandráčovcov? Čítajte MÚDROSTI PREDKOV
– „Meňej znaš, ľepši špiš.“
– „Kazal pan, mušel sam.“
-„Jeden robi jak še patri, druhi patri jak še robi“ – Jeden pracuje tak, ako sa patrí a druhý pozerá, ako sa pracuje.
-„Dze še ce neproša, naj ce ďabľi ňenoša“ – Nechoď tam, kam ťa nevolajú.
-„Dvojo ňe jeden!“ – Vo dvojici ide práca viac od ruky.
-„Ukradnul bi i umartomu z ucha.“
-„Na vichodze nět roboti, bo tu šicko porobeno.“
-„Idze ďablu verch zlamac.“ – Nevie, čo od rozkoše.
– „Co pravda, to ňe hrich.“
-„Nič tak nerozčuľi ženi jak šicko.“
-„Šicko rob poradňe, bo co ňeška rekord, jutre norma.“
– „Oči še boja, aľe ruki zrobja!“
-„Me dal šaľeni pozdravic“... odpoveď na to, ak vám niekto navrhne šialené riešenie problému.
ALKOHOL A VÝCHOD
-„Kec še na vichodze pije, ľem vedro je mjera.“
-„Viťaz pije od radosci, poraženi od žaľu, vichodňar od rana.“
-„Pivo bez paľenki zbitočňe virucene peňeži.“
-„Kedz pijeme na zdravje, mala by nam to preplacic poiscovňa.“
-Východniarske meranie času: „Pol fľaški zme vipiľi do jednej a do trecej pol druhej.“
-“Vichodňarske mojito – „Borovička zos koprom.“
-Východniarske perpetuum mobile: „Naľej bo vypito, vypi bo naľato!“
JAZYKOVÉ ŠPECIALITY VÝCHODU
„Načisto umarti“ – človek zomrel, a cesty niet späť
„Tato, ta to ti to tu?“ – „Otec, to ty si tu?“
„Taki ši ovešani jak bujak na peršoho maja“ – keď má niekto na sebe viac retiazok alebo je vyparádený
„Ja sa potrepu!“ – „Ja sa zbláznim!“
„MARTA UMIRA A MIRO UMARTI“ – Marta je pri Mirovi a Miro je pri Marte
„Jedz a rošňi!“ Slovo „rošňi“ je absolútna rarita východného Slovenska, lebo nikde inde sa nepoužíva rozkazovací spôsob slova rásť.
Slovíčko „bo“ je neoddeliteľnou súčasťou východniarčiny. Napríklad: „Napil som še vodi, bo som bul smedni.“
Vysvetlenie: bo – skratka od anglického „because of“.
HLÁŠKY, AKÉ LEN NA VÝCHODE NÁJDETE
-„Ta ti, dze idzeš taka vykandžurena?“ – „Kam ideš taká vyčesaná?“
-„Nepostavkuj, šikovni sja biž rozobrati!“ – Nepostávaj len tak, chytro sa utekaj prezliecť...
-„Joj ta ti zacati. – „Si tvrdohlavý.“
-„Paľem še pať.“ – Doslovne: „Pozeraj sa, pozeraj.“ V slangu: „Pozeraj sa na neho, aký je.“
-„Ta to take čečeľoľo.“ – Ak ide o kus nevhodného oblečenia, či divnú farbu.
-„Brižňem ci medzi oči.“ – Poviem ti na rovinu – rovno do očí.
-„Vekše praše jak chľivek.“ – „Väčšie prasa ako chliev.“ Ak sa napríklad pokúšate vopchať do nohavíc, ktoré vám sú malé.
-„Dluhi je jak tidzeň pred viplatu.“ Ak je niekto vysoký, môže byť dlhý, ako posledný týždeň pred výplatou.
-„Taki ši šumni jak popka.“ – „Taký si pekný ako bábika.“
-„Chočeš mokrou rjandou čerez p-sk?“ – „Chceš mokrou handrou po ústach?“
-„Nemožu še do skuri zmescic.“ – „Nevedia sa zmestiť do kože.“
SLOVNÍK NÁREČOVÝCH SLOV
falatok – malý kúsok
bizovňe – naisto
šparhet – piecka
garadiče – schody
bigľajz – žehlička
dinerka – nádoba na prenášanie tekutín, kanvička
karscik – stolička
ratota – praženica po rusnacky
lazivo – rebrík po rusnacky
balta, fejsa – sekera po rusnacky
morongeľ – mravec po rusnacky
eperbundžik – trpaslík
pemperiháč – motýľ
reperere – lietadlo
cajger/mutatov – ciferník na hodinách
šarhaňov – blatník na bicykli
šorboršes – Alpa
bramundza = mravec
findža – hrnček
ošča – keksík
popatraj še – poobzeraj sa
doňeš to takoj – dones to rýchlo
HLAVNE NECH JE VESELO
„Vojak Pišta! Tam še postavce a kedz uvidzice na poli tanki, tak pridzce povedzic.“ Vracil še za pol hodziny a general še pita: „To co mace za keksi?!“ Vojak mu hutori: „Ta sce hutorel, že kedz uvidzim napolitanki, ja som vidzel, ta som kupil.“
Dohaduje še Ňemec, Američan a Košičan, chto ma čežši jazik:
Ňemec hutori:
– Mi mame čežku reč, pišeme „nein“ a čitame „najn“...
Američan hutori:
– To je ňič, mi pišeme „New York“ a čitame „Ňjú Jork“...
A Košičan na to:
– Chlopi, ta ice vi do rici... mi pišeme „Dargovskych hrdinov“ a čitame „Furča“
Hvari žena mužovi: „Žebi ci doma nič nechibelo, ta mi ci dala nahrac zvuki z karčmi na cedečko.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
