Predvčerom prehrmel parlamentom tzv. schránkový zákon. Pre neznalcov slovenskej reči a scény - „schránka" sa nepoužíva pre tento úkaz nikde - asi zrozumiteľnejšie Lex Panama.
V európskom prostredí zákonov proti praniu špinavých peňazí či o konflikte záujmov - do tejto čeľade patrí - je text, ktorý bol schválený aj s výraznou podporou časti opozície, veľmi radikálne a zriedkavé riešenie.
Čo je aj zásadný dôvod na - takpovediac - predaplikačnú skepsu. Je totiž ozaj ťažko predstaviteľné, že keby sa vo filozofii Žitňanskej projektu neskrývali zrady a pasce (ktoré zrejme celá slovenská „odborná" debata nie je schopná identifikovať), že na tento patent už dávno niekto neprišiel.
Tým patentom je zápis všetkého, čo chce mať obchodný styk so štátom, do registra „partnerov verejného sektora", čím sa má zabezpečiť transparentnosť v zmysle, že budeme vedieť (vidieť), kto je tzv. „konečný užívateľ výhod", po slovensky pravý vlastník.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
