Tešia ma dni v ktoromkoľvek ročnom období zaliate slnkom. Aj minule som si chvíle slnečných lúčov užívala pri zametaní balkóna zasypaného semiačkami z brezy.
Na chvíľu som sa zadívala na úžasný obraz len niekoľko metrov odo mňa. Po bielo-čiernych konároch skackali sýkorky strácajúce sa v zlatožltých listoch za mäkkého slnečného svetla. Dokonalá harmónia.
Na opadávajúci strom na jeseň a skackajúce vtáčky na ňom však môže byť aj iný uhol pohľadu. V kontexte s pietnym miestom, akými sú cintoríny.
Staré košaté stromy, vytvárajúce aleje na cintorínoch, sú pre niektorých majiteľov hrobov doslova hrozbou. Nielen pre padajúce listy, ale aj malé operence na nich.
Listy z drevín si jednoducho dovolia padať na pomníky a drzé vtáčky na nich zanechávajú stopy svojej prítomnosti v podobe exkrementov.
Pomník nie je lacná záležitosť. Veď koľkokrát za život si kupujeme náhrobný kameň? Ako oko v hlave opatrujeme auto, tak prečo by sme nechránili drahý pomník?
Podľa niektorých to má svoju logiku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
