Milan Markovič. (zdroj: archív)Nič netrvá večne, hovorí sa od nepamäti. A to celkovo, všeobecne. Neplatí to len v spojení s tou druhou polovičkou: ...ani láska k jednej slečne.
Neskúmam tieto štatistiky, takže neviem, ako priemerne dlho dnes vydržia partnerské zväzky. Ale mám zhruba prehľad o tom, ako sa za posledné polstoročie vyvíja ľudstvo. Priamym pozorovaním. A čo-to som pozisťoval aj viac storočí dozadu. Ale to už sprostredkovane. Vtedy totiž nebol ešte internet, takže ani nebol problém nájsť dôveryhodné zdroje.
Že práve človek stojí na tom najvyššom vývojovom stupni medzi živočíchmi, že je teda pánom tvorstva, to je dosť častá formulácia. Možno aj preto, lebo jej autorom je zase len človek a niet nikoho, kto by mu to mohol (a chcel) vyvrátiť.
Homo sapiens (navrhujem, aby sme to neprekladali za každú cenu ako človek rozumný) žije na Zemi vraj už 34-tisíc rokov – ak máme veriť tomu zabudnutému kromaňoncovi, ktorý nám to potvrdil, keď sme ho onehdy našli. Lovil, pestoval zeleninu, staval si obydlia a zhotovoval odev.
Robí to v podstate dodnes. Ale citoval by som asi viacerých, keby som usúdil, že práve odvtedy, ba azda už pred miliónmi rokov, keď sa náš predok začal vyvíjať z menej hominizovaných patvarov a tvarov, zrodil sa vlastne jediný omyl prírody – človek.
Tvor, ktorý na rozdiel od iných „menej rozumných“ živočíchov vraždí, zabíja iných členov vlastného rodu bez toho, aby to potreboval priamo na obživu, ktorý zámerne, cieľavedome a organizovane ničí svoje životné prostredie, vďaka ktorému stále ako-tak žije.
Práve táto skutočnosť nahráva zástancom kreacionizmu, pretože príroda aj so všetkými svojimi evolučnými pochodmi predsa nemôže byť až taká blbá! Takže nás nevyhnutne má na svedomí Stvoriteľ, príroda je z obliga.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
