Milan Markovič. (zdroj: archív)V ostatnom čase mám kopu dobrých nápadov, ktoré sú zároveň jednoznačne neuskutočniteľné. Ale vlastne len z pohodlnosti.
Popudilo by asi mnohých, keby sa menili dlhodobo zaužívané procesy, ktoré sa osvedčili z praktického hľadiska, hoci inak by sa te-o-re-tic-ky dalo pripustiť, že oné zmeny by predsa len všeličo mohli napraviť, vylepšiť.
Na túto dilemu budeme narážať asi naveky. Vychádza zo starej pravdy, ktorú do života uviedol sir Winston Churchill: „Demokracia je nedokonalý systém, ale ľudstvo, žiaľ, zatiaľ nevymyslelo nič lepšie.“
Lebo aj keby sme občas „neomylne“ usúdili, že to či ono by sa ešte takto či nejak podobne dalo vylepšiť, ihneď niekto odhalí, že to riešenie je zbytočnou komplikáciou, že je to technicky nezvládnuteľné a koniec koncov vlastne nedemokratické.
Dávnejšie som prišiel na to, že krajine sa bude vodiť lepšie, keď naši zástupcovia v politike, vo vláde, v parlamente i na miestnych úrovniach budú tí najlepší z nás. Ale ako ich tam dostať? Aha, už viem, no predsa prostredníctvom volieb!
Lenže ako docieliť, aby neboli zvolení ľudia nečestní, nespoľahliví, nevzdelaní či priamo hlúpi, karieristi, chamtivci, psychopati?
Ťažko povedať. A ešte ťažšie uskutočniť. Stačí dospieť fyzicky a nebyť zbavený svojprávnosti.
Je nedôležité zaujímať sa o vyspelosť mentálnu, o charakter, povahu, stav vzdelania, bezúhonnosť, duševnú rovnováhu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
